gadžo -a mn. -ovia m. expr. neokrôchaný človek;
gadžovský príd.: g-é spôsoby;
gadžovsky prísl.: správať sa g.
gadžo gadža pl. N gadžovia I gadžami m.
gadžo gadža pl. N gadžovia m. ⟨róm.⟩ 1. ▶ biely (nerómsky) občan (z pohľadu Róma): Pravidlo, ktoré by mohlo zlepšiť stav etnika, nepoznajú gadžovia a nevyriekli ho ani cigáni. [NS 2000] 2. expr. ▶ človek bez potrebnej spoločenskej výchovy, bez uhladenosti, pôsobiaci hrubým, primitívnym dojmom; syn. neokrôchanec, neotesanec, neokresanec: správať sa ako g.; nadávať niekomu do gadžov; Čo z teba vyrastie? Barbar, pseudointeligent, ignorant, analfabet a gadžo! [P. Karvaš] ▷ gadžovka -ky -viek ž.: Z divána jej nadával do sprostých gadžoviek. [V. Šikula]; Žijem akýsi dvojaký vnútorný život utečenca, nie som už ani cigánka, ani gadžovka. [P7 2001]
gadžo -a m. (gadžovka -y ž.) ‹róm›
1. (z hľadiska Rómov) označenie pre nerómskeho spoluobčana
2. expr. neokrôchaný človek;
gadžovský príd. expr.: g-é správanie;
gadžovsky prísl. expr. g. oblečený
gadžo p. nevychovanec
nevychovanec nevychovaný, neslušný človek • neslušník • expr.: neotesanec • neokresanec • grobian • gadžo • ošúchanec (Figuli) • otresk (Jesenská) • hovor. expr.: nemóresník • neohrabanec • neokrôchanec • neogabanec • pejor.: chrapúň • odroň • chruňo • primitív • hovor. pejor.: sedliak • odzgoň (Kukučín) • odzgáň (Jesenská)
p. aj bezočivec