gýčovitý príd. pejor. majúci vlastnosti gýča, gýčový: g-é obrázky;
gýčovito, gýčovite prísl.;
gýčovitosť -i ž.
gýčovito, gýčovite 2. st. -tejšie prísl.
gýčovito, gýčovite 2. st. -tejšie prísl. ▶ bez vkusu, bez zmyslu pre umeleckosť, bez umeleckej hodnoty: g. maľovať; zariadenie pôsobí nevkusne a g.; zobrazovať život g.; gýčovito upravené denníčky [Pd 1994]
gýčovitý príd. majúci znaky gýču: g-é zariadenie bytu;
gýčovite, gýčovito prísl.;
gýčovitosť -ti ž.
gýčovitý príd. majúci charakter gýča, neumelecký, bezcenný: g. obraz, g-é umenie;
gýčovite prísl.