furman -a m. hovor. povozník;
furmanský príd.: f. voz;
furmansky prísl.
furman -na pl. N -ni m.
furman -na pl. N -ni m. ⟨nem.⟩ hovor. ▶ kto sa zaoberá dopravou nákladov záprahom, povozník: robiť furmana; najať si furmanov; Na hodnom kuse ich zviezol furman. [P. Jaroš]; Chovu silných koní sa venovali furmani, ktorí zvážali drevo z hôr. [Inet 2003]
furman -a m. ‹n› hovor. zastar. povozník, voziar;
furmanský príd.: f. povoz; f-á živnosť;
furman p. povozník
povozník kto sa zamestnáva dopravou nákladov povozom • voziar • hovor. furman • koniar • zastar. vozník (Dobšinský)
furman, -a m. hovor. kto chodieva na zárobky so záprahom, voziar: Ťažko nájsť furmana, keď niet veľa koní v dedine. (Gab.);
forman p. furman
furman m. (forman) csl kto cudziemu za peniaze vozí, voziar, povozník: V Hliňíku volakedi bolo vela furmanov, kerí mlinskie kemeňe rozvážali (Hliník n. Hron. NB); Já som jennomu též išou̯ za furmana na veselí (Pobedim NMV); Že odhori ide též forman (Jur p. Brat. BRA); Furman mal take śedzisko zrobene na voźe (Dl. Lúka BAR); Dobri furman dava pozur na svojo koňe i na svoju furu (V. Slivník SAB) F. zlí forman, kerí si puscí bidž z ruki (Bošáca TRČ) - zle pochodí, kto sa vzdá moci, vedenia; furmanský príd.: furmanskí vos (Martin); furmanská sekera (Lipt. Hrádok LM); furmanská reťas (Lipt. Hrádok LM)
furmanský p. furman
furman [fur-, for-] m nem povozník, voziar: ide forman dolinú (RL 15.-16. st); ffurmany nagemny na tuto czestu (TRENČÍN 1597); furman zapraha (OP 1685); forman, wozatag (GrP 1771) P. atpn Furman Janos (v Košiciach 1409); -ský príd: wozem ffurmanskym (ŽILINA 1564); od formanskeho konia (TRENČÍN 1646); do furmanskeho prawa džber (JELŠAVA 1738) do cechu; mistr formánsky (KS 1763) povozník; cestu furmansku napravovat (BABÍN 1776 LP); -stvo [-o, -í] m 1. povoznícke zamestnanie, povozníctvo: wzal na sebga formanstwy (HOLÍČ 1680) 2. furmanka: konye se pokazyly pre časte furmanstwy (H. SÚČA 1720); vellatura: formánstwi, -stwo, wozba, wezeni ťažoby (KS 1763); vectio: das Fahren: fura, furmanstwj (CL 1777)