funkcionalizmus -mu m. ‹l›
1. sociologický spôsob analýzy spoločnosti a kultúry ako systému s celým radom funkčne k sebe priradených elementov; psych. štrukturálny f. smer orientujúci sa na skúmanie funkcie mentálnych pochodov, operujúci funkčnými termínmi a zaraďujúci psychológiu medzi prírodné vedy
2. etnogr. (v 20. rokoch 20. stor.) smer stanovujúci etnografické údaje podľa funkcie, ktorú plnia v integrálnom systéme danej kultúry, funkcionalistická škola
3. archit. doktrína, podľa ktorej je krása formy a tvaru v architektúre a v úžitkovom umení výsledkom exaktného prispôsobenia predmetu jeho úžitkovej funkcii