funkcionár -a m. kto vykonáva funkciu (význ. 1): akademický f., stranícky, odborársky f.;
funkcionárka -y -rok ž.;
funkcionársky príd. i prísl.
funkcionár -ra pl. N -ri m.
funkcionár -ra pl. N -ri m. ▶ kto vykonáva nejakú funkciu, hodnosť spojenú s určenou činnosťou a povinnosťami: vedúci, dlhoročný, vysokopostavený f.; významný štátny, odborársky, policajný f.; volený, menovaný f.; futbaloví funkcionári; f. zväzu, spolku; byť funkcionárom; odvolať miestnych funkcionárov ▷ funkcionárik -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron.: Vždy ho pokladali iba za funkcionárika a nie za trénera. [R. Moric]; funkcionárka -ky -rok ž.
funkcionár -a m. (funkcionárka -y ž.) kto má nejakú funkciu 3, pracovník nejakej organizácie, inštitúcie: akademický f.;
funkcionársky príd.
funkcionár p. hodnostár
hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostári • funkcionár: olympijskí funkcionári • predák: odboroví predáci • prominent: vojenskí prominenti • hovor. expr. šarža • pejor.: potentát • potentátnik: miestni potentáti • pejor.: mocnár • mocipán: politickí mocnári, mocipáni • pejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavári • hovor. pejor.: papaláš • hlaváč • arch. činovník: činovníci družstva • pejor. aparátnik
funkcionár, -a m. kto zastáva, vykonáva nejakú funkciu; vyšší úradník; hodnostár: stranícky, politický, vysoký f., f. spolku, družstevnícky f.;
funkcionárka, -y, -rok ž.;
funkcionársky príd.;
funkcionárstvo, -a str. zastávanie funkcie