funkcia -ie ž.
1. hodnosť spojená s povinnosťou, (úr.) postavenie: štátna f., f. vedúceho; zastávať, vykonávať, mať f-iu, zbaviť f-ie, uvoľniť z f-ie
2. poslanie, platnosť, význam: dorozumievacia f. reči
3. fungovanie, chod, činnosť: dobrá f. obličiek
4. mat. vzájomná závislosť veličín: kvadratická f.;
funkčný príd.: f-é obdobie, f-á hodnota; f-á porucha;
funkčne prísl.;
funkčnosť -i ž.
funkčnosť -ti -tí ž.
funkčnosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť, stav toho, čo funguje, čo je zamerané na nejaký účel: dramatická f. dialógu; oceniť f. nábytku; Modernosť tu nie je v protiklade s funkčnosťou a pohodlím. [Vč 1964] 2. ▶ (o prístroji, orgáne, inštitúcii) schopnosť dobre fungovať: prístroj stráca svoju f.; zachovať f. prevádzky; obnoviť f. skladu; znížená f. štítnej žľazy; posudzovať f. komisie; zabezpečiť f. zdravotníctva
funkčnosť -ti ž.
1. vlastnosť niečoho funkčného 1, funkčná platnosť
2. fyz. f. monomérov priemerný počet reaktívnych funkčných skupín v molekule
funkcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. závislá, podmienená, špecializovaná činnosť, úkon: základná f. orgánov, životná f.;
2. úloha, povinnosť; úradné poslanie, hodnosť, postavenie: čestná, úradná f., mať, vykonávať, zastávať f-iu, zbaviť dakoho f-ie, uvoľniť dakoho z f-ie;
3. platnosť, význam: f. slova;
4. mat., fyz., chem. vzájomná závislosť veličín;
funkčný príd. vyplývajúci z funkcie, daný funkciou; súvisiaci s funkciou: f. vzťah, f-á hodnota, f. štýl, f-á architektúra; f-é obdobie spojené s vykonávaním dajakej funkcie; f. prídavok patriaci za vykonávanie dajakej funkcie;
funkčne prísl.: f. zdôvodnený;
funkčnosť, -ti ž.