funkcia -ie ž.
1. hodnosť spojená s povinnosťou, (úr.) postavenie: štátna f., f. vedúceho; zastávať, vykonávať, mať f-iu, zbaviť f-ie, uvoľniť z f-ie
2. poslanie, platnosť, význam: dorozumievacia f. reči
3. fungovanie, chod, činnosť: dobrá f. obličiek
4. mat. vzájomná závislosť veličín: kvadratická f.;
funkčný príd.: f-é obdobie, f-á hodnota; f-á porucha;
funkčne prísl.;
funkčnosť -i ž.
funkčný -ná -né 2. st. -nejší príd.
funkčný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s vykonávaním funkcie, hodnosti spojenej s určenou činnosťou a povinnosťami: funkčné obdobie; funkčné povinnosti; funkčné zaradenie pracovníka; obsadiť voľné funkčné miesto docenta; f. plat; f. príplatok odmena za vykonávanie funkcie; Ani funkčný postup nebol taký, aký mu pri nástupe sľubovali. [Vč 1978] 2. ▶ ktorý má istú funkciu, je zameraný na nejaký účel, poslanie: funkčná architektúra; funkčná vlastnosť kresla; funkčná závislosť ľudských orgánov; funkčné určenie prístroja; pri rekonštrukcii sa uplatnilo funkčné hľadisko; tvoriť jeden f. celok; lingv. funkčná lingvistika skúmajúca jazykové javy z hľadiska ich funkcie v systéme aj v komunikácii; f. štýl určovaný zameraním jazykového prejavu; funkčná vetná perspektíva aktuálne členenie vety na východisko a jadro 3. ▶ ktorý (dobre) funguje: funkčná svetelná signalizácia; staré, ale funkčné auto; objaviť funkčné míny; funkčná inštitúcia; funkčné súdnictvo; zostaviť funkčnú koalíciu; Veža nebola funkčná, ale nebolo v pláne ju deštruovať. [Pd 1995] 4. ▶ týkajúci sa fungovania, chodu niečoho: funkčná porucha prístroja; funkčné vyšetrenie obličiek
funkčný príd.
1. odb. týkajúci sa funkcie 1, úlohy, pôsobnosti niečoho, súvisiaci s funkciou, zameraný na ňu, majúci funkciu, účelový: f. zreteľ; f-é hľadisko; f. vzťah; f-á závislosť; lingv. f-á lingvistika skúmajúca jazykové javy z hľadiska ich funkcie pri dorozumievaní; f. štýl určený funkciou, zameraním jazykového prejavu; f-á vetná perspektíva aktuálne členenie; chem. f-á skupina zoskupenie atómov v molekule určujúce reaktívnosť a chemické vlastnosti danej látky
2. mat. f-á rovnica vyjadrujúca funkciu 2; f-á postupnosť ktorej členy sú funkcie; eltech. f. elektronický blok
3. súvisiaci s funkciou vo verejnom živote al. v úrade: f-é obdobie; f-é miesto; f. plat odmena za prácu vyplývajúcu z funkcie
4. týkajúci sa fungovania činnosti, chodu niečoho: lek. f-é vyšetrenie; f-é poruchy krvného obehu; odb. f-á vzorka slúžiaca na preskúšanie, overenie a vyhodnotenie funkčných vlastností;
funkčne prísl.: ústrojenstvo f. zložité
použiteľný ktorý sa dá použiť (op. nepoužiteľný) • upotrebiteľný: použiteľný, upotrebiteľný materiál • aplikovateľný: aplikovateľný postup • využiteľný: použiteľná, využiteľná metóda; využiteľný návrh • používateľný (ktorý sa môže používať): používateľné zariadenie • dobrý • funkčný (ktorý je ešte vhodný na použitie; vyhovujúci, fungujúci): vyhodiť škatuľu ešte použiteľného, dobrého papiera; šijací stroj už nie je funkčný • zužitkovateľný • spotrebovateľný: ešte zužitkovateľné, spotrebovateľné suroviny
funkcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. závislá, podmienená, špecializovaná činnosť, úkon: základná f. orgánov, životná f.;
2. úloha, povinnosť; úradné poslanie, hodnosť, postavenie: čestná, úradná f., mať, vykonávať, zastávať f-iu, zbaviť dakoho f-ie, uvoľniť dakoho z f-ie;
3. platnosť, význam: f. slova;
4. mat., fyz., chem. vzájomná závislosť veličín;
funkčný príd. vyplývajúci z funkcie, daný funkciou; súvisiaci s funkciou: f. vzťah, f-á hodnota, f. štýl, f-á architektúra; f-é obdobie spojené s vykonávaním dajakej funkcie; f. prídavok patriaci za vykonávanie dajakej funkcie;
funkčne prísl.: f. zdôvodnený;
funkčnosť, -ti ž.
funkčne, funkčný p. funkcia