fundus -su pl. N -sy m.
fundus -su pl. N -sy m. ⟨lat.⟩ 1. zastar. ▶ stavebný pozemok: kúpiť si veľký f.; Na funduse oproti kostolu stávala krčma. [D. Tatarka]; Pre koho je ten fundus, keď okrem Alexina a Ludviky nik oň nestojí? [V. Šikula] 2. div., film. ▶ sklad kulís, nábytku, rekvizít, kostýmov a iných častí scénickej výpravy: prehliadka fundusu starých rekvizít; v divadelnom funduse boli k dispozícii dobové a typové kostýmy 3. ▶ hnuteľné zariadenie, súhrn predmetov patriacich do istého (majetkového) celku; syn. inventár: výstavná plocha so štandardným fundusom
fundus -su m. ‹l› odb. hnuteľné zariadenie, inventár nejakého podniku: f. instructus [-kt-] súbor predmetov potrebných pre chod podniku; div., film. sklad stavebných a dekoračných dielov potrebných na stavbu dekorácie, sklad kostýmov a ich doplnkov
fundus, -su m. ľud. zastar. stavebný pozemok
fundus p. pondus
funduš, fundoš i fundis m. (fúndus, funtoš) csl miesto, kde stojí dom; stavebný pozemok: Tavo to bolo s tema fundoší a to tag vizeralo, akobe voľakto retovau̯ (V. Lom MK); Sťeli bi zme si na funduši postaviď noví dom (Poľ. Kesov NIT); Vella starého stál dobrí fúndus (Trenč. Závada TRČ); Fundož mi jim dala, ta sebe vibudovaľi (Sobrance); funtoš (Rovňany LUČ); funďis (Ludanice TOP)
funtoš p. funduš
fundus m lat, funduš lat/maď práv 1. stavebný pozemok: Dangelowy dostal se oczow placz, kade jest funduz wsseczek (LIPTOV 1622); domj na panskich fundusiech (K. N. MESTO 1690 E); tu nakupenych fundušuw (V. ŠARIŠ 1773 LP); (pohorelca) z mehu fundušu na druhe pan prehnal (PODHORANY 1786 LP) 2. prostriedok, zdroj obživy, príjmy, majetok: takowé diurna a pridawky z regimentského fundusa se wyplacagu (Kur 1782); (ženu) chudobnu a žadneho wiziwenj fundusa nemagici (LIPTOV 1784); funduálsky príd patriaci k istému stavebnému pozemku: opatowske dwa funduse do dilu prissli Judithe a gestli by fundualskima zemany czastka gey newichazala, ostatne roli sa geg widagu (H. OTROKOVCE 1762)