fundament -u m.
1. zastaráv. základ(y) (budovy)
2. kniž. základná vec, podstata;
fundamentálny príd. k 2: f-a otázka, f-e dielo;
fundamentálne prísl.;
fundamentálnosť -i ž.
fundamentálne prísl.
fundamentálne prísl. kniž. ▶ vzhľadom na fundament, ideovú podstatu, jadro niečoho, podstatne: f. chybné tvrdenie; f. sa zmeniť od základu; f. odlišný prístup; f. skúmať globálne problémy
fundamentálny príd. ‹l› kniž. a odb. základný, hlavný, podstatný: filoz. f-a ontológia Heideggerova obmena fenomenológie, ktorá pozabudnutý problém bytia a jeho zmyslu opäť kladie do základov filozofie, a to najmä v súvislosti s ľudským pobytom (Dasein); cirk. f-a teológia týkajúca sa základných predpokladov bohoslovia; fyz. f-e konštanty; f-a frekvencia základný kmitočet, obyčajne najnižší, v ktorom je kmitajúca sústava schopná kmitať; astron. f-e hviezdy ktorých polohy sú určené absolútne (vzhľadom na jarný bod a na nebeský rovník); f-a astronómia zaoberajúca sa určovaním presných absolútnych polôh hviezd; f. katalóg obsahujúci presné súradnice fundamentálnych hviezd; hud. f. bas generálny;
fundamentálnosť
fundamentálny príd. základný: f-a zmena, f-a otázka;