fundácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
fundácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ majetkový základ v hotovosti al. v nehnuteľnosti venovaný na dobročinné, kultúrne a cirkevné účely, fond, nadácia, základina: misijná f.; kláštorné fundácie; zakladateľ fundácie; čerpať z fundácie kostola; Fundácia bola 21 000 zlatiek, čo stačilo na výchovu dvanástich nitrianskych teológov. [Inet 2003] 2. cirk. ▶ majetok darovaný cirkevnej morálnej osobe so záväzkom, že z jeho výnosov sa budú vykonávať určité cirkevné služby (slúžiť omše a pod.) 3. ▶ dobrý odborný základ, fundovanosť: jazyková f. prekladu; v článku sa prejavila jeho odborná f.
fundácia -ie ž. ‹l›
1. majetkový základ venovaný na určitý spoločenský účel, nadácia: cirk. majetok venovaný cirkvi na dlhodobé konanie obradov al. liturgických úkonov
2. lingv. základný slovotvorný vzťah, vzťah podmienenosti jedného slova druhým z formálnej i zo sémantickej stránky (napr. list – listnatý);
fundačný príd. f-á omša;
fundačne prísl.: f. ustanoviť
fond 1. súhrn materiálových a finančných prostriedkov určených na niečo: fond rozvoja kultúry • základina • nadácia: založiť základinu, nadáciu pre mladých vedcov • zastar. fundácia
2. p. zásoba
fundácia p. fond 1
fundácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. zastar. majetok, peniaze venované na určitý účel, základina, fond: f. stolice slovenskej reči a literatúry (Hurb.); založiť f-iu (Taj.);
fundačný i fundacionálny príd.: f. majetok, f-á škola
fundácia ž lat práv 1. majetok al. peniaze venované na určitý cieľ, základina, fond: fundaciu špitalsku (KOŠECA 1718 E) 2. peniaze vyplácané zo základiny; renta: poručam florenow 50 na fundatiu panu kaplanowj (PRIEVIDZA 1776); wogak s troma grajcaramy na den invalidowskeg fundacij (PREŠOV 1784); -ionálsky príd pochádzajúci z fundácie: capitale fundationalske na msse swate (S. ĽUPČA 1787)