fujavica -e -víc ž. víchrica spojená so snežením, metelica, chumelica: snehová f.
fujavica -ce -víc ž.
fujavica -ce -víc ž. ▶ víchrica spojená so snežením; syn. metelica, chumelica: snehová f.; besniaca februárová f.; skryť sa pred fujavicou; f. vyčíňala celú noc ▷ fujavička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Strhla sa slabšia fujavička. [V. Šikula]
fujavica víchrica spojená so snežením • metelica • chumelica • chumeľ • kúrňava: prihnala sa fujavica, metelica • expr.: fujak • meteľ: vonku zúri fujak, meteľ • nár.: chujava • chujavica • šibavica
fujavica, -e, -víc ž. sneženie spojené s víchrom, chumelica, metelica: snehová f.
fujavica i fujavic ž. strsl, zsl, spiš, šar snehová búrka, metelica: Uš ťížďeň trvajú fujavice, vari nás tu celkom zafúka (Pukanec LVI); Ftom prišla taka fujavica (Or. Jasenica DK); Lebo ked biu̯o dobrá zima, dobrá fujavica, biu̯o tam fšelijak (Hlboké SEN); Ňeidz vonka do totej fujavici! (Žakarovce GEL); Taka fujavica, šicko zadulo (Dl. Lúka BAR); fujevic (Revúca); fujävic (Brusník REV); fujavica (Kubrica TRČ, Lamač BRA)
fujavec m, fujavica ž sneženie spojené s víchrom: w té fugawycy wstáwali (BrV 1781); ffugawec, mrzlina pomine (ZL 18. st)