fujara -y -jár ž. ľud. drevený fúkací hud. nástroj: hrať na f-e;
fujarový príd.;
fujarka -y -riek, fujarôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
fujara -ry fujár ž.
fujara -ry fujár ž. ⟨rum.⟩ ▶ slovenský ľudový drevený dychový nástroj, vzduchozvučná píšťala: pastierska f.; nenapodobiteľný hlas fujary; výrobcovia fujár; počúvať fujaru; hrať na fujare; fúkať do fujary ▷ fujarka -ky -riek, fujarôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: Fujarka z javora sa aj krajšie zdobí, vyrezáva. [V. Ferko]; Fujarôčka moja o desiatich dierkach... [ľudová pieseň]
fujara, -y, -jár ž. ľudový fúkací hudobný nástroj;
fujarka, -y, -riek i fujarôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
fujara ž. (fujera) strsl, zsl, spiš ľudový fúkací hudobný nástroj: Daj fujeru, podúcham! (Detva ZVO); Túto fujaru spraveu̯ ešťe muoj ďední ďed (Prochot NB); Pozďejšie im poprichoďiľi chlapci, kerí im hraľi aj na harmoňiki, píšťale, na drumbľáh vihrávaľi aj na fujere (Vígľaš ZVO); Hral na fujare (Žakarovce GEL); fujara (Koniarovce TOP, V. Bielice TOP)
fujera p. fujara
frujera p. fujara
fujara [-ara, f(r)ujera], furola ž drevený dychový hudobný nástroj: za fujaru nowu d. 36 (PREŠOV 1790); na fujeri fu, fu, fu (PV 1792); bača hrá na frugery (BrV 1796); wezmj ffurolu každy (bača) (ZL 18. st)
furola p. fujara