fušer -a m. hovor. pejor. zlý, nešikovný odborník; nedouk, babrák, diletant: to nie je murár, ale f.;
fušerka -y -riek ž.;
fušerský príd.: f-á robota;
fušersky prísl.;
fušerstvo -a s. zlá práca; diletantstvo
fušer -ra pl. N -ri m.
fušer -ra pl. N -ri m. ⟨nem.⟩ hovor. pejor. ▶ kto robí prácu bez potrebnej odbornej prípravy, odborne nespôsobilý, nešikovný človek, babrák, nedouk: nekvalifikovaný remeselnícky f.; to nebol majster, ale obyčajný f.!; Chytať pstruhov na mušky vie každý úbohý fušer. [L. Mňačko]; Tak vidíte, ako sa nevypláca dať si robiť zuby u fušera. [R. Fabry] ▷ fušerka -ky -riek ž.
fušer -a m. (fušerka -y ž.) ‹n› hovor. pejor. kto neodborne, zle al. neoprávnene vykonáva určitú činnosť (remeselnícku prácu, liečenie a pod.), babrák;
fušerský príd.;
fušersky prísl.
amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbe • neodborník • laik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laik • ochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkom • samouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukom • kniž. autodidakt • náturista: rezbár náturista • hovor. expr.: babrák • babroš • pejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedouk • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušer • pejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení
fušer p. amatér, nešikovník
nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč
fušer, -a m. hovor.
1. kto fušuje, zlý, nešikovný odborník, babrák;
2. kto neoprávnene vykonáva odbornú prácu, remeslo;
fušerka, -y, -riek ž.;
fušerský príd.: f-á práca;
fušerstvo, -a str.
1. zlá, nevydarená práca;
2. neoprávnené vykonávanie odbornej práce, remesla
fušer m. (fušér) strsl, zsl expr. neodborník, babrák: Ši je to dáki majster? To je ľen takí fušer! (Klenovec RS); On je len takí fušer, žánní odborňík (Kubrica TRČ); Čulejší dochtori to su fušeri, to neňi ňišt (Sereď GAL); fušér (Kúty SKA); fušerský i fušerácky príd. expr.: Gdo mau̯ fušerácku robotu, za ťin veru kunčafťi ňechoďeľi (Pukanec LVI); fušerská robota (V. Bielice TOP)
fošar p. fušer
fušer, fošar m nem nevyučený remeselník (neprijatý do cechu): skody cechu skrz fusserou, že se do remesla wtyraly (CA 1663); newyučencow, kterym rjkame ffossary (CA 1697); humplar aneb fuscher (CA 1757); -stvo [-o, i-] s neodborne vykonávaná práca: kazde fusserstwo ma bit kassirovane (CA 1663); y negobzlastnegsse umeny bez dustatečneho k nemu prichistany gedine mizerne fusserstwy gest (PeV 1789)