frustrácia -ie ž. psych. stav nespokojnosti, bezvýchodiskovosti spojený s istým napätím; stav porušenej psychickej a citovej rovnováhy: žiť v ustavičnej f-ii; f. spoločnosti
frustrácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
frustrácia -ie ž. ⟨lat.⟩ ▶ prežívanie dôsledkov zmarenia individuálnych cieľov a zámerov; napätie a nespokojnosť ako dôsledok zmarenia úsilia al. nenaplnenia potreby jednotlivca: citová f.; motív životnej frustrácie; neprimerané prejavy frustrácie; prepadnúť frustrácii; f. detí vyrastajúcich bez rodičov; Návrat domov je sprevádzaný frustráciou, lebo Maruša si vezme za muža jeho nevlastného brata. [J. Števček]; psych. existenciálna f. strata zmyslu života, presvedčenie o bezcieľnosti vlastnej existencie
frustrácia -ie ž. ‹l› psych. stav sklamania, napätia, bezvýchodiskovosti u jednotlivca v dôsledku marenia al. znemožňovania snahy dosiahnuť cieľ al. uspokojenie svojich potrieb;
frustračný príd. psych. f-á tolerancia schopnosť odolávať frustrácii bez vážnejších výkyvov a následkov