front -u m.
1. predné bojové pásmo; bojisko: prelomiť f., ísť na f., byť na f-e
2. publ. oblasť organizovanej činnosti: ideologický f., práca na kultúrnom f-e
3. zoskupenie polit. strán, organizácií, záujmových skupín so spoločným cieľom: hist. Národný f. (Čechov a Slovákov)
4. priečelie budov: f. obchodného domu
5. hovor. rad ľudí čakajúcich na niečo: f. na vstupenky, stáť vo f-e
6. meteor. rozhranie dvoch odlišných vzduchových vrstiev: studený, teplý f.;
frontový príd. k 1: f. vojak, f-é pásmo
frontový -vá -vé príd.
frontový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na front, bojové pásmo: západný f. úsek; frontová línia; frontové boje; zúčastniť sa na frontovej operácii; sledovať frontové udalosti; Z nemocnice šiel znova na frontovú čiaru. [P. Andruška]; Zďaleka doliehal hukot, v ktorom sa zlievalo všetko, čo už dlhé dni a noci bolo znakom frontového života. [A. Kostolný]; voj. f. stíhač 2. ▶ bojujúci, pracujúci na fronte, na bojisku: f. vojak, dôstojník; f. kameraman, spravodajca; frontová ošetrovateľka; frontové letectvo; skúsené frontové jednotky; Dôstojník, a takto si uctil spojenca, možno frontového kamaráta? [M. Krno]
frontový príd. k front 1: f-é mesto nachádzajúce sa v mieste vojnového frontu; f. vojak
frontový súvisiaci s bojiskom, územím vojny, s vojnou • kniž. poľný: frontová, poľná nemocnica • vojnový: frontoví, vojnoví invalidi; vojnové útrapy • vojenský • bojový: vojenská, bojová línia
vojenský 1. vzťahujúci sa na vojsko, súvisiaci s vojskom: vojenská hodnosť, vojenská jednotka • zastar. vojenný: vojenná služba (Hviezdoslav), vojenné bubny (Felix) • branný: branná moc • ozbrojený: ozbrojené sily štátu • poľný • frontový: poľná, frontová nemocnica • vojskový
2. p. prísny 1
frontový p. front
front, -u m.
1. bojová čiara, bojové pásmo; miesto boja, bojisko: ísť na f., prelomiť f., byť na f-e, vrátiť sa z f-u;
2. oblasť organizovanej činnosti, pôsobnosti: ideologický, hospodársky, kultúrny, literárny f.;
3. polit. zoskupenie politických, záujmových, ideologických skupín: imperialistický, protiimperialistický f.; jednotný f. spoločný postup; Národný f. (Čechov a Slovákov) politická inštitúcia, ktorá združuje politické strany a všetky masové organizácie pod vedením Komunistickej strany a je výrazom zväzku robotníkov, roľníkov a inteligencie;
4. hovor. priečelie domu: front prízemného domu (Vaj.);
5. hovor. dlhý rad: Vidíš stáť front ľudí. (Pláv.) Pozdĺž cesty ťahalo sa v jednom fronte gazdovské stavisko. (Tat.);
frontový príd. k 1: f. vojak
frontový príd. súvisiaci s bojiskom, bojovým pásmom, frontom: frontoví vojak (Ozdín LUČ); frontová línia (Lapáš NIT); frontovo vojaci (Hažín MCH)