*fronta ↗ správ. front
fronta, správ. front
front m. i fronta ž. 1. csl miesto boja, bojisko: Vo vojni aj seďemnádzrošní tajšli na front (Roštár ROŽ); Na fronte bou̯ aj ranení, ale domo ho nepuscili (Dobrá Voda PIE); Nuš, kto bol na ruském fronce, takto prebehnúl (Podmanín PB); Najstarši sin mi pad na talijaňskim fronce (Závadka SAB); F pirši vojňe až u naz bila fronta (Dl. Lúka BAR); Bul na fronce a tam mu ruku preštreľiľi (Soľ VRN) 2. zsl, vsl vojna: Krívňia ešťe s prvej fronti (Čičmany ŽIL); Po froňťe veru ňechoďili avtobusi a moseli zme do školi do Ňitri choďiť peši ďeňňe (Lapáš NIT); No tag uš potom pret tú frontu mi to ledva bolo, uš som mislel, uš som mál otrovu v rukách (Ružindol TRN); Kedz mi starša bula a fronta bula, ta peňeźi ňebulo (Čemerné VRN) 3. zried. dlhý rad ľudí: Fronta luďí čakala na zemáki (Návojovce TOP) 4. spiš, šar priečelie domu: Bulo bi nam treba zamaľovac front (Smižany SNV); Šicke maľi domi frontom do uľici, ľem Amerikan mal fron_do zahratki (Ratvaj SAB); Ten dom eśči mal front (Fintice PRE)