Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská

front -u m.

1. predné bojové pásmo; bojisko: prelomiť f., ísť na f., byť na f-e

2. publ. oblasť organizovanej činnosti: ideologický f., práca na kultúrnom f-e

3. zoskupenie polit. strán, organizácií, záujmových skupín so spoločným cieľom: hist. Národný f. (Čechov a Slovákov)

4. priečelie budov: f. obchodného domu

5. hovor. rad ľudí čakajúcich na niečo: f. na vstupenky, stáť vo f-e

6. meteor. rozhranie dvoch odlišných vzduchových vrstiev: studený, teplý f.;

frontový príd. k 1: f. vojak, f-é pásmo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
front ‑u mn. I ‑tmi m.; frontový

front -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.

*frontaspráv. front


front -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨fr.⟩ 1. ▶ predné bojové pásmo; celé pásmo bojovej činnosti: východný, južný f.; vytvoriť spojenecký f.; severný úsek ruského frontu; prelomiť nemecký f.; prejsť cez f.; bojovať na talianskom fronte; odísť na f.; vrátiť sa z frontu; zahynúť na fronte; mať obavy z približujúceho sa frontu; Zbrane na frontoch utíchli. [Pc 1999]
2. voj. ▶ (pôvodne v ruskom prostredí) skupina bojujúcich armád: dôstojník druhého ukrajinského frontu
3. hovor. zastar.ozbrojený boj armád, vojna: po fronte sa vrátil domov; Zdĺhavo rozprával, ako sa po fronte chlapčiská hrali a ako mu granát odtrhol ruku. [K. Lazarová]
4. publ. ▶ (prv) zoskupenie organizácií, osôb a pod. venujúcich sa istej oblasti ľudskej činnosti: umelecký, kultúrny, sociálny f.; ekonomický, finančný f.; V krajine nedávnych majstrovstiev sveta vo futbale došlo k ďalšiemu boju, tentoraz na daňovom fronte. [Vč 1964]
5. ▶ organizované zoskupenie ľudí, inštitúcií, politických strán so spoločným cieľom: f. mieru; vlastenecký f.; republikánsky, liberálnodemokratický f.; jednoliaty f. demokratov; Národný f. (Čechov a Slovákov) pôvodne zväzok všetkých odbojových skupín a protifašistických síl počas druhej svetovej vojny v r. 1945 – 1990, uzavretá koalícia politických strán
6. hovor. zastaráv.dlhý rad ľudí čakajúcich na niečo: f. na divadelné vstupenky; f. pred pokladnicou kina; postaviť sa do frontu; Pred dverami kancelárie sú dlhé fronty. [Vč 1964]
7. ▶ priečelie budovy; súvislý rad budov: dom s frontom na ulicu [I. Stodola]; Jedným bokom širokého, do štvorca uzavretého dvora stojí dlhý front maštalí. [D. Tatarka]
8. meteor. ▶ prechodné pásmo medzi vzduchovými hmotami s odlišnými fyzikálnymi vlastnosťami: teplý f. pásmo medzi studeným a teplým vzduchom, ktoré sa pohybuje smerom k studenému vzduchu; studený f. pásmo medzi teplým a studeným vzduchom, ktoré sa pohybuje smerom k teplému vzduchu; postup tlakových níží a atmosférických frontov so zrážkami
9. inform. ▶ usporiadanie lineárnych dátových jednotiek v nemennom poradí, ktoré možno aj v takomto poradí spracúvať: prázdny f.; dĺžka frontu; vytvoriť f.

-nt/183221±413 3.53: substantíva m. neživ. N+A sg. 62401→62274
+129
−152
parlament/6809 moment/5807 dokument/5784 talent/5034 manažment/3502 argument/2747 variant/2603 horizont/1698 volant/1575 front/1591→1558
+48
−80
experiment/1509 incident/1444 sortiment/1266 koeficient/1206 management/935 segment/913 kontinent/878 ekvivalent/788 element/765 grant/728 cent/688 labyrint/632 (119/13405)

front -u m. ‹f›

1. voj. čelná strana pásma bojovej techniky (jednotky al. útvaru); strana bojovej zostavy obrátená k nepriateľovi; celé pásmo bojovej činnosti: boj na dvoch f-och; pren. proti dvom rôznym protivníkom

2. voj. (pôvodne v rus. prostredí) skupina bojujúcich armád: Druhý ukrajinský f.

3. (prv) zoskupenie politických strán, organizácií, osôb a pod. so spoločným zameraním, cieľom: Národný f. (Čechov a Slovákov); umelecký f.

4. stav. priečelie budovy, súvislého radu budov

5. ban. porubný f. línia tvorená porubnými pracoviskami na konci chodby

6. meteor. prechodné pásmo medzi rôznymi vzduchovými hmotami v atmosfére líšiacimi sa teplotou, vlhkosťou a pod: studený, teplý, oklúzny f.

7. hovor. zástup čakajúcich ľudí: stáť vo f-e

bojisko miesto boja • front: správy z bojiska, z frontuzápasisko (miesto zápasu)

p. aj zápasisko


front 1. p. bojisko 2. p. predok2 3. p. rad1 1, zástup 1


predok2 predná časť, strana niečoho • čelo: predok, čelo domupriečeliefrontfasáda (predná strana budovy): priečelie, front banky, fasáda barokového palácaprova (predok plavidla) • nos (vyčnievajúca predná časť niečoho): nos lietadla


rad1 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domovkonvojkolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áutšík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkochreťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienokšpalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalieromzástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupyhovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadlahovor. šor: postaviť sa do šoruhovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákovpren. had (dlhý rad): had vozidiel

2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica


zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

front, -u m.

1. bojová čiara, bojové pásmo; miesto boja, bojisko: ísť na f., prelomiť f., byť na f-e, vrátiť sa z f-u;

2. oblasť organizovanej činnosti, pôsobnosti: ideologický, hospodársky, kultúrny, literárny f.;

3. polit. zoskupenie politických, záujmových, ideologických skupín: imperialistický, protiimperialistický f.; jednotný f. spoločný postup; Národný f. (Čechov a Slovákov) politická inštitúcia, ktorá združuje politické strany a všetky masové organizácie pod vedením Komunistickej strany a je výrazom zväzku robotníkov, roľníkov a inteligencie;

4. hovor. priečelie domu: front prízemného domu (Vaj.);

5. hovor. dlhý rad: Vidíš stáť front ľudí. (Pláv.) Pozdĺž cesty ťahalo sa v jednom fronte gazdovské stavisko. (Tat.);

frontový príd. k 1: f. vojak

front m. i fronta ž.
1. csl miesto boja, bojisko: Vo vojni aj seďemnádzrošní tajšli na front (Roštár ROŽ); Na fronte bou̯ aj ranení, ale domo ho nepuscili (Dobrá Voda PIE); Nuš, kto bol na ruském fronce, takto prebehnúl (Podmanín PB); Najstarši sin mi pad na talijaňskim fronce (Závadka SAB); F pirši vojňe až u naz bila fronta (Dl. Lúka BAR); Bul na fronce a tam mu ruku preštreľiľi (Soľ VRN)
2. zsl, vsl vojna: Krívňia ešťe s prvej fronti (Čičmany ŽIL); Po froňťe veru ňechoďili avtobusi a moseli zme do školi do Ňitri choďiť peši ďeňňe (Lapáš NIT); No tag uš potom pret tú frontu mi to ledva bolo, uš som mislel, uš som mál otrovu v rukách (Ružindol TRN); Kedz mi starša bula a fronta bula, ta peňeźi ňebulo (Čemerné VRN)
3. zried. dlhý rad ľudí: Fronta luďí čakala na zemáki (Návojovce TOP)
4. spiš, šar priečelie domu: Bulo bi nam treba zamaľovac front (Smižany SNV); Šicke maľi domi frontom do uľici, ľem Amerikan mal fron_do zahratki (Ratvaj SAB); Ten dom eśči mal front (Fintice PRE)

front m lat/nem rad, špalier: kdybi to general byl, musi (vojaci) gemu front urobit a zostat stat (VoP 1760); když měl král prigit, do frontu sy stali (vojaci); gak múr we frontě wssecý stáli rowně, chlapy y koně (MKH 1799)

fronta
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) fronta
G (bez) fronty
D (k) fronte
A (vidím) frontu
L (o) fronte
I (s) frontou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) fronty
G (bez) front
D (k) frontám
A (vidím) fronty
L (o) frontách
I (s) frontami

front
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) front
G (bez) frontu
D (k) frontu
A (vidím) front
L (o) fronte
I (s) frontom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) fronty
G (bez) frontov
D (k) frontom
A (vidím) fronty
L (o) frontoch
I (s) frontmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko FRONT sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 24×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 9×;
KVAKOVCE, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 3×;
SLOVENSKÁ KAJŇA, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 3×;
ČIČAVA, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 2×;
BANSKÉ, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 2×;
STANKOVCE, okr. TREBIŠOV – 2×;
VECHEC, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 2×;
ZÁMUTOV, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

bozkala ho na čelo le baisa au front
bozkala študenta na čelo baisa l'étudiant au front
druhý bozk na čelo second baiser sur le front
im na čelo znamenie signe sur leur front
ma pobozkala na čelo m'embrasser sur le front
na vašom krásnom čele sur votre beau front
sklonila čelo pod týmto courbait le front sous
žiaria oči, čelo sa yeux brillent, son front s'
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu