frivolný príd. nemravný, necudný, neviazaný: f. človek, žart;
frivolne prísl.;
frivolnosť -i ž.
frivolne 2. st. -nejšie prísl.
frivolne 2. st. -nejšie prísl. ▶ bez primeranej mravnej zdržanlivosti, zmyselne vyzývavo; syn. neviazane, necudne, nemravne: f. žartovať; f. sa správať; Frivolne našpúlila pery, ale v hlase sa jej zachvela hystéria. [Ľ. Jurík]
frivolný príd. ‹f < l› (v mravnom zmysle) ľahkovážny, samopašný, nehanebný, necudný: f-é správanie; f-é anekdoty;
frivolnosť -ti ž.
frivolný príd. mravne viazaný, necudný: f-á otázka, anekdota; f. človek, f-é mravy;
frivolne prísl.: f. žartovať;
frivolnosť, -ti i frivolita, -y ž. neviazanosť mravov