frazeológia -ie ž.
1. lingv. súbor frazeologických jednotiek
2. lingv. vedný odbor, kt. ich skúma
3. zastaráv. typické vyjadrovanie jednotlivca al. vyjadrovanie v istom prac. odbore: Štúrova f., právnická f.;
frazeológ -a mn. -ovia m. odborník vo frazeológii (význ. 2);
frazeologička -y -čiek ž.;
frazeologický príd.: f-á jednotka ustálené a pevné slovné spojenie s obrazným a nerozložiteľným význ., často expresívne, frazeologizmus; f. slovník
frazeológia -ie ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ jazykovedná disciplína skúmajúca frazémy, frazeologizmy: historická, nárečová f.; f. súčasného jazyka; pracovať v oblasti porovnávacej frazeológie; absolvovať skúšku z frazeológie 2. lingv. ▶ súbor frazém, frazeologizmov v slovnej zásobe jedného jazyka: f. slovenského jazyka; ruská, anglická f.; bohatosť frazeológie; zachytiť frazeológiu vo výkladovom slovníku 3. hovor. ▶ typické vyjadrovanie jednotlivca al. vyjadrovanie charakteristické pre istý pracovný odbor, spoločenskú vrstvu a pod., idiolekt: Štúrova f.; právnická, obchodná f.; propagandistická f.; f. politických strán
frazeológia -ie ž. ‹g›
1. lingv. súbor frazém v slovnej zásobe určitého jazyka
2. náuka o nich
3. hovor. súbor zvratov, ustálených fráz a výrazov niektorých odborov: obchodná f.
frazeológia vedný odbor, ktorý skúma frazeologizmy • idiomatika (frazeológia skúmajúca idiomatizmy)
frazeológia, -ie ž. lingv.
1. súhrn ustálených spojení, zvratov v jazyku;
2. náuka o zvratoch, o ustálených spojeniach v jazyku;
frazeologický príd.: f. slovník, f-é spojenie;
frazeologicky prísl.;
frazeológ, -a, mn. č. -ovia m. kto sa zaoberá frazeológiou