frank -u m. zákl. peňaž. jednotka a platidlo býv. franc. a belgickej meny a súčasnej švajčiarskej meny
Frank -ka pl. N -kovia I -kmi/-kami m.
frank -ka pl. N -ky I -kmi/-kami m.
Frank -ka pl. N -kovia m. hist. ▶ príslušník germánskeho kmeňa sídliaceho na dolnom Rýne a v starovekej Galii: Samovo víťazstvo nad Frankmi; Nájazdy Vandalov a Alemanov v 5. a 6. storočí striedali Vizigóti, Ostrogóti a Frankovia. [D. Machala] ▷ Frankyňa -ne -kýň ž.
frank -ku pl. N -ky m. ⟨VM⟩ (údajne podľa pôvodného vyobrazenia kráľa Frankov) 1. ▶ pôvodne zlatá, neskôr strieborná minca vo Francúzsku (od r. 1360) 2. ▶ základná menová jednotka a platidlo vo Švajčiarsku, do r. 2001 aj vo Francúzsku, Belgicku a Luxembursku, skr. fr: švajčiarsky f., skr. CHF
frank -u m. ‹VM› švajč. jednotka meny, platidlo tejto meny zn. fr; franc., belg. a luxemb. jednotka meny, platidlo tejto meny do prijatia eura r. 2001 (údajne podľa pôvodného vyobrazenia kráľa Frankov);
frankový príd.: f-á mena
Frank p. Frankovia
frank, -u m. jednotka francúskej, belgickej a švajčiarskej meny; platidlo príslušnej hodnoty;
frankový príd.
franka ž. i frank m. zastar. káva značky Frank: Tajdem na franku do spolku (Nandraž REV); Kúb aj nám velkú franku! (Roštár ROŽ); Kub mi frank! (Markušovce SNV)
frank m druh mužského klobúka: od franku, czo se na postriss strogi (PRIEVIDZA 1615); od franku, od strechačžku a od czisarskeho klobuka ma pol grossa dano bitj (CA 1697)