francúzština -y ž. franc. jazyk; ako učebný predmet i franc. literatúra
francúzština -ny ž.
francúzština -ny ž. 1. ▶ západorománsky jazyk; úradný jazyk vo Francúzsku, Švajčiarsku, Belgicku, Kanade, v mnohých afrických štátoch (popri iných jazykoch) a inde, francúzsky jazyk: spisovná f.; preložiť knihu z francúzštiny 2. ▶ francúzsky jazyk (a literatúra) ako učebný al. študijný predmet: študovať francúzštinu; prihlásiť sa na francúzštinu 3. hovor. ▶ učebnica francúzskeho jazyka: kúpiť dve francúzštiny
francúzština západorománsky jazyk, úradný jazyk vo Francúzsku, v Belgicku (popri holandčine a nemčine), vo Švajčiarsku (popri nemčine, taliančine a rétorománčine), v Luxembursku (popri nemčine a luxemburčine), Monaku, Kanade (popri angličtine), na Haiti (popri kreolskej francúzštine), v 20 afrických štátoch (v 12 prípadoch v kombinácii s iným jazykom al. jazykmi), na Vanuatu (popri bislame a angličtine), v zámorských departmánoch (Francúzska Guyana, Guadeloupe, Martinik, Réunion), zámorských územiach (Francúzska Polyn?zia (popri tahitčine), Nová Kaledónia (popri kanackých (melanézskych a polynézskych) jazykoch), Wallis a Futuna) a závislých územiach (Saint Pierre a Miquelon, Mayotte (popri arabčine)); jeho znalosť je značne rozšírená v Maroku, Alžírsku, Tunisku, Libanone, Mauritánii; menšinami používaný aj v Taliansku, USA a i.; jeden z 20 oficiálnych jazykov Európskej únie; jeden zo šiestich oficiálnych jazykov OSN
francúzština, -y ž. francúzsky jazyk