fragmentácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
fragmentácia -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ rozdelenie celku na samostatné časti, rozčlenenie, rozčleňovanie: f. kompozície románu; f. kapitálového trhu; f. krajín strednej a východnej Európy; f. politickej scény; Zhruba od 17. storočia nastáva výrazná fragmentácia vedy. [LT 1998] 2. biol. ▶ spôsob vegetatívneho rozmnožovania niektorých organizmov rozpadom na niekoľko častí, ktoré pokračujú v ďalšom raste samostatne, napr. pri mnohých druhoch rias, húb, cievnatých rastlín: f. jadra bunky 3. inform. ▶ nežiaduce členenie dát al. súboru do niekoľkých navzájom nenadväzujúcich oblastí v médiu, kúskovanie súborov: f. pamäte súborov
fragmentácia -ie ž. ‹l› (roz)delenie na časti: biol. spôsob vegetatívneho rozmnožovania niektorých organizmov rozpadnutím sa na niekoľko častí (napr. baktérie, niektoré riasy); genet. priečne rozštiepenie chromozómov na dve al. viac častí; jad. fyz. jadrová reakcia, pri ktorej sa jadro rozdrobuje na produkty zložené z viacerých nukleónov; ban. rovnomerná kusovitosť rúbaniny
fragmentácia, -ie ž. biol. rozpadanie, rozpadnutie bunkového jadra;
fragmentačný príd.