forma -y -riem ž.
1. vonkajšia podoba, tvar, vzhľad: okrúhla f. taniera, dávať niečomu f-u
2. nástroj, predmet, kt. dáva veci tvar: tortová, odlievacia f.
3. spôsob prejavu, podania, spracovania: f. myslenia, populárna f. výkladu, ústna, písomná f.; lingv. f. slova a) rad foném, ktorým sa vyj. istý význ. b) gram. tvar: slovesná f.
4. náležité spoloč. správanie, zvyklosti: zachovávať v prejave, pri kontakte isté f-y, dbať na f-u
5. formálnosť, formalita: je to len f.
6. hovor. kondícia, výkonnosť (obyč. dobrá): dobrá, slabá f. futbalistu, herca; (ne)byť vo f-e, dostať sa do f-y
● (len) pre f-u (robiť niečo) naoko; z nevyhnutnosti; to nemá f-u nie je to vhodné; expr. robiť f-u pretŕčať sa, vystavovať sa;
vo forme, formou predl. s G kniž. vyj. spôsob uskutočnenia: odpoveď vo f-e listu; platba f-ou poukážky;
formový príd.;
formovo prísl.;
formička -y -čiek ž. zdrob. k 2, expr. k 5: f-y na pečenie; f-y na hranie (do piesku)
forma -my foriem ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ vonkajší tvar, vzhľad nejakej veci; syn. podoba: okrúhla, podlhovastá f. taniera; f. hlavy, brady; listová, albumová f. katalógu; medovník vo forme srdiečka; zmeniť formu klobúka; mať, stratiť, nadobudnúť peknú formu (tela); Začal som strihať plot, dávať mu formu a omladzovať ho. [H. Zelinová] 2. ▶ nástroj, predmet, ktorý dáva veci požadovaný tvar: papierová, drevená, kovová, sadrová f.; tortová, pudingová f.; klobúková, tehlová f.; farbiarska, tlačová f.; lisovacia, tvarovacia, odlievacia f.; skladaná, delená, etážová f.; f. na syr, na chlieb, na bábovku; vliať cesto do formy; Vyklepávať z dvanásťkilovej formy dezerty nebolo pre ženy ľahké. [Vč 1980] 3. ▶ spôsob prejavu, podania, spracovania a pod.: ústna, písomná f. odpovede; úradná f. listu; štátna, súkromná f. vlastníctva; f. výučby, výchovy; nadstavbová, individuálna f. štúdia; nová f. maturity; umelecká f. zobrazenia; popularizačná, esejistická f. článku; neprimeraná f. protestu; atypická f. ochorenia; Počítačové pirátstvo - moderná forma kriminality. [Pc 1998]; Podľa papierovej formy šance oboch sú vyrovnané. [Vč 1986] podľa predchádzajúcich výsledkov; lit. románová, veršová f. literárneho diela; výtvar. renesančná, baroková, klasická f. diela; hud. sonátová, rondová, piesňová f.; div. malé javiskové formy názov pre javiskové stvárnenie malých literárnych útvarov; lingv. f. slova rad foném, ktorým sa vyjadruje istý význam; biol. živočíšna, rastlinná f. organizmu vnútrodruhová systémová kategória; práv. f. právneho úkonu, žaloby, návrhu zmluvy; f. poslednej vôle; vonkajšia f. vyjadrenia práva (napr. zákon, nariadenie, vyhláška); cirk. f. sviatosti podstatná formula, ktorou sa udeľuje sviatosť a ktorá objasňuje jej význam 4. ▶ vnútorná štruktúra niečoho prejavujúca sa navonok: demokratická f. štátu; parlamentná f. vlády; f. existencie hmoty; Planéta nie je schopná neprestajne a bez ohraničenia dodávať materiál na akúkoľvek formu života. [A. Vášová] 5. hovor. ▶ obyč. dobrý fyzický al. duševný stav: dobrá, slabá, mimoriadna, momentálna f. športovca, herca; kolísavosť formy mužstva; byť, nebyť vo forme; dostávať sa do formy; vyjsť, vypadnúť z formy; stratiť, vyladiť, načasovať formu; Jeho forma doslova explodovala. [Šp 1985] 6. ▶ náležité spoločenské správanie, zvyklosti: zachovávať spoločenské formy bontón; mať zmysel pre vhodnú formu správania; dodržiavať, podceňovať formu obliekania; dbať na formu stolovania; pren. byť otrokom formy príliš sa pridržiavať zaužívaných pravidiel, noriem 7. ▶ niečo druhotné, vonkajšie, formálnosť; syn. formalita: to je len f. 8. filoz. ▶ (u Aristotela) tvar v protiklade k látke (matérii); spôsob existencie a vyjadrenia obsahu skutočnosti 9. mat., log. ▶ štruktúra myšlienky, vety, ich spájanie do celkov, zapisované pomocou formúl: výroková f. funkcia, ktorej hodnoty sú výroky 10. ▶ gramatický tvar slova: slovesná, zvratná, vidová f.; plurálová f.; určité formy slovesa ◘ fraz. [len] pre formu [robiť/urobiť niečo] a) z formálnych dôvodov, naoko b) z nevyhnutnosti; robiť/strúhať formu pretŕčať sa, vystavovať sa; to nemá formu nie je to vhodné ▷ vo forme predl. s G ▶ vyjadruje spôsob uskutočnenia; syn. formou: odpoveď vo forme listu; dodávať vo forme polotovaru; ↗ i formou; formička -ky -čiek ž. zdrob. k 2, expr. k 5: formičky na pečenie; udržiavať si formičku
formou predl. s G ▶ vyjadruje spôsob uskutočnenia; syn. vo forme: platba f. poukážky; odmeniť f. prémií; získať f. dotácií