formant -tu pl. N -ty I -tmi m.
formant -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. lingv. ▶ hláskový útvar vytvárajúci z tvaroslovného al. slovotvorného základu slovný tvar al. slovo (napr. predpona, prípona): slovotvorný f. 2. lingv. ▶ tón tvoriaci akustickú podstatu hlásky: prvý f. samohlásky i sa nachádza v oblasti 300 – 500 Hz 3. hud. ▶ jedna zo zložiek, ktorá rozhoduje o farbe zvuku; frekvenčná oblasť charakteristická pre každú samohlásku al. pre tóny určitého hudobného nástroja: školený spevácky hlas má formanty čiastočne odlišné od samohlások používaných v reči; tónový generátor s tvarovaním formantov vytvárajúci nové simulácie zvukov
formant -u m. ‹l›
1. lingv. hláskový útvar vytvárajúci z tvaroslovného al. slovotvorného základu slovný tvar al. slovo (lexému); časť slova, ktorou sa líši odvodené slovo od základového, kmeňotvorná prípona
2. lingv., fon. jeden z tónov tvoriaci akustickú podstatu hlásky a dodávajúci jej charakteristické zafarbenie
3. jedna zo zložiek rozhodujúca o farbe zvuku;
formantový príd.: lingv., fon. f-á teória vysvetľujúca akustické zloženie hlások podľa formantov
formant, -u m. lingv. formujúci, formotvorný prvok; slovotvorný prvok, kmeňotvorná prípona