formalizmus -mu m.
1. prepiate lipnutie na forme bez ohľadu na jej funkciu
2. dávanie prednosti forme pred obsahom, odtŕhanie formy od obsahu (vo filoz., ved. a umel. smeroch);
formalista -u m.
1. kto veľmi dbá na vonkajšiu formu
2. stúpenec formalizmu (význ. 2);
formalistka -y -tiek ž.;
formalistický príd.: f. smer;
formalisticky prísl.
formalizmus -mu m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ prepiate lipnutie na forme, na vonkajšej podobe bez ohľadu na jej funkciu, formálnosť: zbytočný, byrokratický, bezduchý f.; právny f. uplatňovanie zákona bez ohľadu na jeho účel, poslanie, obsah a pod.; odstraňovať f. zo života, vo vyučovaní; odmietať konvencie a f.; Formalizmom a neznalosťou bola poznamenaná včerajšia schôdza výboru. [SRo 1993] 2. ▶ uprednostňovanie vonkajšej formy pred obsahom (vo filozofických, vedeckých a umeleckých smeroch): odmietnuť f. v literatúre, vo výtvarnom umení; lit., lingv. ruský f. ruská formálna škola
formalizmus -mu m. ‹l›
1. prepiata viazanosť na formality; tendencia dávať prednosť forme pred obsahom: byrokratický f.; – pedagogický, logický, právny, etický, estetický f.
2. mat. zried. formalizovanie
formalizmus prepiate lipnutie na forme bez ohľadu na jej funkciu • formalita: urobiť niečo bez formalizmu, formalít • formálnosť • obradnosť • strojenosť
formalizmus, -mu m.
1. filoz. v idealistických teóriách preceňovanie, jednostranné chápanie formy, odtrhávanie formy od obsahu;
2. v literatúre, v umení a v estetike smer podceňujúci význam ideového obsahu umeleckého diela a pripisujúci význam, hodnotu najmä forme;
3. prepiate lipnutie na formách, prílišné pridržiavanie sa ustálených foriem, ustrnutie na vonkajších formách;
formalista, -u m.
1. kto veľmi dbá na formality, predpisy, zvyklosti a pod.;
2. stúpenec formalizmu v umení a vo filozofii: estetický f.;
formalistka, -y, -tiek ž.;
formalistický príd.: f. smer, f-á koncepcia, f-á hudba;