formalizmus -mu m.
1. prepiate lipnutie na forme bez ohľadu na jej funkciu
2. dávanie prednosti forme pred obsahom, odtŕhanie formy od obsahu (vo filoz., ved. a umel. smeroch);
formalista -u m.
1. kto veľmi dbá na vonkajšiu formu
2. stúpenec formalizmu (význ. 2);
formalistka -y -tiek ž.;
formalistický príd.: f. smer;
formalisticky prísl.
formalistický [-t-] -ká -ké príd.
formalistický [-t-] -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s formalizmom, prepiatym lipnutím na vonkajších formách, formalitách; súvisiaci s formalistom: formalistická samoúčelnosť; formalistické moralizovanie, správanie; Nastúpili znova formalistické praktiky. [R. Sloboda] 2. ▶ uprednostňujúci vonkajšiu formu pred obsahom (vo filozofických, vedeckých a umeleckých smeroch): f. rozbor diela; f. prúd v umení; formalistická kritika; formalistická estetika, literárna veda, logika
formalistický príd. k formalizmus 1, k formalista;
formalisticky prísl.;
formalistickosť -ti ž.
formalizmus, -mu m.
1. filoz. v idealistických teóriách preceňovanie, jednostranné chápanie formy, odtrhávanie formy od obsahu;
2. v literatúre, v umení a v estetike smer podceňujúci význam ideového obsahu umeleckého diela a pripisujúci význam, hodnotu najmä forme;
3. prepiate lipnutie na formách, prílišné pridržiavanie sa ustálených foriem, ustrnutie na vonkajších formách;
formalista, -u m.
1. kto veľmi dbá na formality, predpisy, zvyklosti a pod.;
2. stúpenec formalizmu v umení a vo filozofii: estetický f.;
formalistka, -y, -tiek ž.;
formalistický príd.: f. smer, f-á koncepcia, f-á hudba;