folkloristika -y ž. ved. disciplína o folklóre (ako súčasť národopisu);
folklorista -u m. odborník vo folkloristike;
folkloristka -y -tiek ž.;
folkloristický príd.: f. výskum;
folkloristicky prísl.
folkloristka -ky -tiek ž.
folklorista -tu pl. N -ti m. 1. ▶ odborník vo folkloristike: zanietený, neúnavný f.; f. v teréne; Dobšinský vynikol ako folklorista. [KS 1987]; Vystúpenia pozorne sleduje tím odborníkov folkloristov. [Pc 1998] 2. hovor. ▶ kto sa venuje pestovaniu folklóru, jeho zachovávaniu a najmä umeleckému interpretovaniu (formou záujmovej činnosti): detskí folkloristi; festival mladých folkloristov; súťaž spestria folkloristi zo Šarišanu; folkloristi mali nádherné kroje ▷ folkloristka -ky -tiek ž.
folklorista -u m. (folkloristka -y ž.) kto sa zaoberá folklórom, odborník vo folkloristike, národopisec
folkloristika, -y ž. náuka o ľudovej umeleckej tvorbe; národopis;
folkloristický príd. f-é štúdium; f-á látka (Vlč.);
folklorista, -u m. národopisec;
folkloristka, -y, -tiek ž.