fojt -ta pl. N -tovia -tmi/-tami m.
fojt -ta pl. N -tovia m. ⟨nem. ‹ lat.⟩ hist. ▶ zakladateľ dediny na nemeckom práve a dedičný richtár, predstavený mestskej al. obecnej rady; syn. šoltýs: Nad všetkými bol fojt, mal krčmu aj mlyn a súdil, mal teda veľkú moc. [M. Ferko]; Behanovský pán Kajtán vytreštili oči, keď dobehol k nemu fojt. [J. Horák]
fojt -a m. ‹n < l› hist. (v poľ. a ukr. prostredí) starosta, richtár na dedine
fojt, -a, mn. č. -ovia m. zastar. predstavený; richtár (Kal., Hor.)
fojt m lat/nem práv predstavený mestskej al. obecnej rady, richtár, šoltýs: ffoyt zilinsky (ŽK 1468); Sstefan Pruzinski, ffogt zakupny (s. l. 1576) kt. si zakúpil dedičné richtárstvo; w prytomnosty ffoyta poruczneho (ŽILINA 1591) F. smrt na okno zaklopala, do fogta ich powolala; (smrt) rekne: Pod, Kuba, do fogta! (MK 18. st) na posmrtný súd; -ov príd privl: z malzenku foytowu (ŽK 1464); w dome ffoytowem (ŽILINA 1585); devčatko fogtove šlo domu, nesa na ruku detatko fogtovo (SOBOTIŠTE 1616 E); subst fojtová ž fojtova manželka: olegia od ffoytoweg; od pani fogtoweg kupilo se masla (ŽILINA 1560; 1718); -ovský príd: kterzy nygsu foytouskeho pokolenie (ŽK 1473); dom nebyl ffoytowsky, nez miesky (s. l. 1479 SČL); -ík dem P. atpn: Fogtyk, tichto predek, to gest dedo, fogtowal (P. BYSTRICA 1698)