fjord -u m. dlhý úzky morský záliv: nórske f-y
fjord -du pl. N -dy I -dmi/-dami m.
fjord -du pl. N -dy I -dmi m. ⟨nór.⟩ ▶ úzky a dlhý, často veľmi rozvetvený záliv ľadovcového pôvodu, prenikajúci hlboko do pevniny: nádherné, nespočetné škandinávske fjordy; Kĺžem v hudbe plachiet po nórskom fjorde. [I. Minárik]; Reťaze kopcov i ľudské obydlia sa odrážali na vodných plochách fjordov a jazier. [Pc 1998]; pren. čelo vysoké, so začínajúcimi sa fjordmi [Š. Žáry] lysinkami
fjord -u m. ‹nór› geol., geogr. úzky a dlhý, často mnohonásobne rozvetvený záliv ľadovcového pôvodu;
fjordový príd.: f-á zátoka
fjord p. záliv
záliv výbežok mora, jazera do pevniny: v zálive leží prístav • zátoka • zátočina (malý záliv): mŕtva zátoka, kúpať sa v zátočine • boka: Kotorská boka • fjord (hlboko do pevniny siahajúci morský záliv): nórske fjordy • golf (široký morský záliv)
fjord, -u m. hlboko do pevniny siahajúci dlhý, úzky morský záliv;