filozofia -ie ž.
1. veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, myslenia a procesu poznania: antická, kresťanská f., materialistická, idealistická f.
2. názory na život a na svet: životná, optimistická f.
3. spoločenskovedný odbor štúdia na univerzite, najmä na filoz. fakulte: doktor f-ie; študovať f-iu; na f-ii na filozofickej fakulte
4. vhodnejšie koncepcia, chápanie: f. podnikania;
filozof -a m.
1. mysliteľ; odborník vo filozofii; poslucháč filozofie: starovekí f-i
2. expr. mudrc; mudrlant;
filozofka -y -fiek ž.;
filozofický príd.: f. smer; f-á fakulta;
filozoficky prísl.
filozof -fa pl. N -fi m.
filozof -fa pl. N -fi m. 1. ▶ odborník vo filozofii: veľký grécky f.; stoický, kresťanský f.; čítať diela orientálnych filozofov a mystikov; vydať dielo známeho nemeckého filozofa □ Konštantín Filozof meno a prímeno sv. Cyrila 2. ▶ kto hlboko a tvorivo premýšľa o dôležitých otázkach; syn. mysliteľ: samotársky f.; Michal Bodický bol v redakcii pokladaný za národného filozofa. [J. Smrek]; On je zvláštny človek, filozof. Premýšľa, uvažuje. [V. Mináč] 3. expr. ▶ kto rád mudruje al. kto nezmyselne, zbytočne rozmýšľa; syn. mudrc, mudrlant: hokejový f.; rád sa zabáva na dedinských filozofoch 4. hovor. ▶ študent odboru filozofia al. filozofickej fakulty: stretnutie filozofov s právnikmi ▷ filozofka -ky -fiek ž.
filozof -a m. (filozofka -y ž.)
1. odborník vo filozofii
2. expr. mysliteľ, hĺbavý človek
3. hovor. študent filozofickej fakulty
4. zastar. žiak niekdajšieho dvojročného kurzu doplňujúceho gymnaziálne štúdium
filozof 1. p. mysliteľ 1 2. p. mudrák
mudrák expr. kto rád mudruje al. kto jalovo rozmýšľa • expr.: mudrlant • mudrc: dedka pokladali za známeho mudráka, mudrca • expr.: rozumkár • filozof • mysliteľ: dedinský filozof, mysliteľ • expr., obyč. iron. lúmen (kto vyniká bystrosťou): nie je nijaký lúmen • hovor. špekulant
mysliteľ 1. človek hlboko a tvorivo premýšľajúci o dôležitých otázkach • mudrc • veľduch (človek ako nositeľ múdrosti): mudrci, veľduchovia poznajúci pravdu • osvietenec • filozof: osvietenci ľudstva; starovekí filozofi
p. aj génius
2. p. mudrák
filozof, -a m.
1. vedec zaoberajúci sa filozofiou; mysliteľ;
pren. iron. mudrc, mudrlant: Beňo sa zabáva na dedinských filozofoch. (Ráz.)
2. hovor. kto študuje na filozofickej fakulte;
filozofka, -y, -fiek ž.
filozof m. (filozóf, fiľozof) strsl nov. iron. rozmýšľajúci človek, mudrc, mysliteľ: Te si dobrí filizóf (Kociha RS); Veď veru to ceľí fiľozof ten Marin chlapec (Dol. Lehota DK); Ti si ale filozóf, Mišo je trt proťi ťebe (Ludanice TOP)
filozof, filozofus m gr/lat učenec, mudrc: philosof subtylnost wssech wecy neznamych ukazuge (BV 1652); Simonides, filosophus aneb mudrc (SLK 1766-80); Wuchides, philozof pohanskj (CS 18. st); -ický, -ský príd: knihy politicke, philosophicke (CO 17. st); wiznani augsspurske nazywal ffantastickym, philosophickym, modloslužebnym (DuH 1726) sofistickým; podle filosowskych regul (Le 1730); do filosofického labyrintu zamotali (StN 1785) L. chem: ta philosofficka sul aneb laton musy swu wlastnu wlchkosti čissten bitj achlymistický prípravok na výrobu umelého zlata; to gest to oprawdjwe tekucy ffilosofficke oleum aneb zlato (čierny) tehlový olej (OCh 17. st); kamen filozofitsky (TCh 18. st) alchymistický elixír múdrosti; x. pren iron za nassich filozofických časů (StN 1786) mudrlantských, t. j. osvietenských; -ka ž učená žena: sotvi se sslabikowati winaučila, uss ge filozofka (MS 1758)