Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

filológia -ie ž.

1. veda o národných jazykoch a literatúrach: slovanská, klasická f.

2. veda zaoberajúca sa kritickým rozborom a vydávaním textov lit. diel;

filológ -a mn. -ovia m. odborník vo filológii; poslucháč filológie;

filologička -y -čiek ž.;

filologický príd.: f-é štúdium;

filologicky prísl.: skúmať pamiatku f.

filológia -ie ž.

filológia -ie ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ vedný odbor skúmajúci jazyk, literatúru a ústnu ľudovú slovesnosť niektorého národa na základe literárnych a iných kultúrnohistorických diel a pamiatok: slovenská, poľská f.; slovanská f.; klasická f. zaoberajúca sa starou gréčtinou a klasickou latinčinou; moderná f. zaoberajúca sa súčasnými jazykmi a národnými literatúrami; orientálna f. zaoberajúca sa jazykmi, literatúrou a kultúrou orientálnych národov, orientalistika
2. ▶ (v užšom chápaní) jazykovedná disciplína, ktorá skúma jazykové prejavy, resp. systémy, pričom využíva poznatky a metódy z literárnej vedy, histórie, filozofie a pod.

filológia -ie ž. ‹g›

1. veda skúmajúca jazyk, literatúru a ústnu ľudovú slovesnosť niektorého národa (národov) na základe literárnych a iných kultúrnohistorických diel a pamiatok: slovanská, germánska f.; klasická f. veda o gréc. a lat. jazyku a o gréc. a lat. literatúre; moderná f. veda o moderných jazykoch a literatúrach: ruská, anglická f.

2. veda zaoberajúca sa skúmaním jazykového materiálu v literárnych textoch, výkladom a edíciami textov literárnych diel

3. zried. jazykoveda

filológia, -ie ž. odborné štúdium jazykov a literatúr: moderná, slovanská, germánska, klasická f.;

filologický príd.: f-é štúdium;

filologicky prísl.;

filológ, -a, mn. č. -ovia m. kto sa zaoberá filológiou;

filologička, -y, -čiek ž.