fiaker -kra L -i mn. -e m. v min. nájomný osob. dopr. prostriedok ťahaný párom koní
fiaker -kra L -kri pl. N -kre m.
fiaker -kra L -kri pl. N -kre m. ⟨fr.⟩ ▶ (v minulosti) nájomný osobný dopravný prostriedok ťahaný koňmi: mestský f.; stanovište fiakrov; múzeum fiakrov; povoziť sa na fiakri; Vybehol som z Reduty na ulicu, zavolal fiaker, posadil doň čarovnú študentku a viezli sme sa. [J. Smrek]
fiaker -kra m. ‹f› nájomný koč ťahaný párom koní
fiaker p. povoz
povoz voz so zapriahnutými zvieratami • záprah: po ceste idú povozy, záprahy • poťah: konský poťah • dostavník (v minulosti dopravný prostriedok ťahaný koňmi) • drožka (v minulosti ľahký nájomný povoz na osobnú dopravu): najať si drožku • fiaker (nájomný povoz ťahaný párom koní)
p. aj koč
fiaker, -kra, 6. p. -kri, mn. č. -kre m. trochu zastar. nájomný koč s konským záprahom;
fiakrový príd.
fiaker m. (fijáker, fjáger) strsl, zsl, šar zastar. ľahký koč s konským záprahom (obyč. používaný v mestách): Doviezou̯ sa na hrdom fijákri (St. Hory BB); Na takom fijákru se dal odviaždž ag milijoner (Nandraž REV); Ket chodzil s fiakrem, to śe volalo, že fiakruje (Dl. Lúka BAR); Teraz zaź idu do modi fijakre, co to dakedi buľi novotne (Terňa SAB); fjáger (Záh. Bystrica BRA)