feudál -a m. za feud. príslušník vládnucej triedy, vlastník léna
feudál -la pl. N -li m.
feudál -la pl. N -li m. ⟨strlat. ‹ germ.⟩ ▶ (v stredoveku a v ranom novoveku) príslušník stavov, vládnucej vrstvy (panovník, šľachta, duchovenstvo), vlastník al. lénny držiteľ pôdy a výsad (feuda) daných do dedičného užívania: stredoveký, uhorský f.; výsada feudálov; politická moc feudálov; V celom románe stavia do protikladu pánov a poddaných, feudálov a ľud. [A. Matuška]; Ak minciar niečo vyviedol, nezodpovedal sa mestu, župe ani feudálovi, ale priamo kráľovi. [Pd 1995] ◘ fraz. správať sa ako feudál povýšenecky, zneužívať svoje postavenie
feudál -a m. ‹l < germ› hist. (v stredoveku) príslušník vládnucej vrstvy (panovník, šľachta, duchovenstvo), ktorý vlastnil pôdu (feudum) a požíval príslušné práva a stavovské privilégiá
feudál majiteľ pôdy v lénnom zriadení • hist. zemepán • lénnik (majiteľ léna)
feudál, -a m. za feudalizmu majiteľ pôdy obrábanej nevoľníkmi, vlastník feuda, šľachtic, veľmož