fenomenologický -ká -ké príd.
fenomenologický -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s fenomenológiou: fenomenologické teórie; fenomenologické chápanie vecí; fenomenologická koncepcia D. Huma; fenomenologická redukcia spôsob, ako vylúčením všetkého náhodného a zbytočného dospieť k podstate fenoménu
fenomenologický príd.
1. k fenomenológia, k fenomenológ: f-á filozofia, sociológia; psych. f-á psychológia skúmanie individuálnej skúsenosti človeka nezávisle od vopred vypracovaných teórií prostredníctvom introspekcie; filoz. f-á redukcia cesta, ako dospieť vylúčením všetkého náhodného a zbytočného (reality vlastného i cudzieho názoru, záujmu, chcenia i reality konkrétnej individuálnej existencie objektu) k fenoménu očistenému až k jeho podstate
2. fyz. f-é koeficienty koeficienty úmernosti medzi makroskopickými veličinami;
fenomenologicky prísl.
fenomenológia, -ie ž. filoz. reakčná, idealistická náuka o prírodných a duševných javoch, považujúca javy vedomia za jedinú realitu;
fenomenologický príd.: f. poznatok, f-á analýza;
fenomenologicky prísl.;
fenomenológ, -a, mn. č. -ovia m. kto sa zaoberá fenomenológiou