fenomenológia -ie ž.
fenomenológia -ie ž. ⟨gr.⟩ filoz. ▶ náuka o javoch a vývoji foriem vedomia, náuka o fenoménoch: Hegelova, Husserlova f.; pozitivistická f.; kritika fenomenológie
fenomenológia -ie ž. ‹g› filoz. veda o fenoménoch; (u G. W. F. Hegla) ideálne dejiny výchovy vedomia samým sebou od predstáv až po absolútne vedenie, t. j. vykreslenie toho, ako sa veda javí; (podľa E. Husserla a jeho školy) metóda skúmania uskutočňujúca návrat „k veciam samým“ a podávajúca ich deskripciu ako fenoménov
fenomenológia, -ie ž. filoz. reakčná, idealistická náuka o prírodných a duševných javoch, považujúca javy vedomia za jedinú realitu;
fenomenologický príd.: f. poznatok, f-á analýza;
fenomenologicky prísl.;
fenomenológ, -a, mn. č. -ovia m. kto sa zaoberá fenomenológiou