fenomén -u m. neživ. kniž. úkaz, jav;
fenomén -a m. živ. nevšedná, vynikajúca osobnosť: hudobný, matematický f.;
fenomenálny príd.: f. svet javový; f-e nadanie nevšedné
fenomén -nu pl. N -ny m. (jav)
fenomén -na pl. N -ni m. (nevšedná osobnosť)
fenomén1 -nu pl. N -ny m. ⟨gr.⟩ 1. filoz. ▶ všetko, čo sa nám javí v zmyslovej skúsenosti; syn. jav 2. ▶ čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať; syn. jav, zjav, úkaz: umelecký, kultúrny, literárnohistorický f.; ľudský, ženský f.; prírodné, civilizačné fenomény; negatívne sociálne fenomény; vzácny f. priateľstva; f. moci; f. vlastenectva; f. rozprávkovosti v Šikulových príbehoch; Humor a satira, to sú citlivé fenomény nášho života. [Pc 1998]; Hložníkova grafická škola sa stala fenoménom uznávaným vo svete. [LT 1998]
fenomén2 -na pl. N -ni m. ⟨gr.⟩ ▶ nevšedná, v niečom vynikajúca osobnosť: hudobný, jazykový, matematický f.; f. v písaní frašiek a komédií; Skákal stále vyššie a vyššie - až prišli rekordy a vyhlásili ho za fenoména. [R. Moric]
fenomén1 -a mn. N -i m. ‹f < g› človek, ktorý mimoriadne vyniká v určitom smere: matematický f.
fenomén2 -a mn. N -y m. ‹f < g›
1. filoz. jav, všetko, čo sa javí v zmyslovej skúsenosti, čo je dané v bezprostrednom náhľade vecí (op. noumenon)
2. mimoriadny, neobyčajný jav, úkaz: vzácny f.; f. doby
3. lek. príznak choroby pozorovateľný zmyslami: poklopový f.; f. zastavenia srdca
4. bot., ekol. komplex výnimočných úkazov, ktoré vznikajú v krajnom (hraničnom) prostredí a prejavujú sa aj na zložení flóry a fauny v určitej krajine: vrcholový, krasový f.; (v urbanistike) prírodný útvar výrazne spolupôsobiaci na štruktúru mesta;
fenoménový príd.
fenomén 1. p. jav, zjav 1 2. p. osobnosť 1
jav čo možno zmyslami pozorovať • úkaz • zjav: prírodný jav, úkaz, zjav • kniž. fenomén: to je zvláštny fenomén • skutočnosť • fakt • realita (objektívne jestvujúci jav) • znamenie (jav vykladaný ako oznámenie budúcnosti): na oblohe sa ukázali znamenia • zastar. zjavisko (Sládkovič)
osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjav • individualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúre • postava • kniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch doby • autorita • hovor.: kapacita • kaliber • expr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzike • fenomén: hudobný fenomén • mudrc • osvietenec • kniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva
2. p. človek 1
zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav • jav: prírodný, fyzikálny jav • úkaz: sledovať úkazy na oblohe • kniž. fenomén • príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén • kniž. symptóm: symptómy krízy • zastar. zjavisko (Sládkovič)
2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom • vzhľad: dbať o svoj vzhľad • výzor: má ešte detský výzor • vonkajšok • zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku • zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)
3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav • osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry • postava: veľká postava športu • zastar. zjavisko (Kukučín)
fenomén1, -u, mn. č -y m. odb. úkaz, jav
fenomén2, -a, mn. č. -i m. neobyčajný, vynikajúci človek, osobnosť: hudobný f.