fatálny príd. osudný, zlý, nešťastný: f. omyl, f-a situácia;
fatálne prísl.;
fatálnosť -i ž.
fatálnosť -ti ž.
fatálnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo sa javí ako neodvratný osud; osudná náhoda; syn. fatalita, osudnosť, osudovosť: motív bezvýchodiskovosti, fatálnosti a predurčenia; To je fatálnosť - darmo tu všetko. [J. Bodenek]; Absencia záujmov u mladých ľudí vedie k pocitu nezmyselnosti a fatálnosti vlastného života. [Inet 2005]
fatálny príd. ‹l› osudný, nešťastný, osudový;
fatalita osudná náhoda • osudnosť • osudovosť • fatálnosť
fatálnosť p. fatalita
fatálny príd. osudný: f. omyl;
fatálnosť, -ti ž.