fara -y fár ž.
1. farský úrad; budova farského úradu: katolícka, evanjelická f.; ísť na f-u
2. hovor. farnosť: bohatá f.;
farský príd.: f. kostol, úrad
farský -ká -ké príd.
farský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s farou; patriaci k fare: f. úrad; f. majetok; farská knižnica, matrika; farská záhrada 2. ▶ súvisiaci s farnosťou: f. kostol; farské oznamy; farská charita; farské spoločenstvo veriaci; farské pastoračné centrum; farská rada pozostávajúca z farára a volených laických predstaviteľov; hist. farská škola (v stredoveku) najnižší stupeň elementárnej školy, v ktorej farár vyučoval náboženstvo, spev a čítanie
fara -y ž. ‹n < l < g›
1. úrad zaobstarávajúci duchovnú správu, farský úrad
2. budova tohto úradu s obydlím duchovného;
farský príd.: f. kostol; f. úrad fara 1; f. zbor
farský → fara
fara, -y, fár ž.
1. dom, budova, v ktorej je farský úrad, príp. i farárov byt: katolícka, evanjelická f., byť, žiť na f-e, ísť na f-u, do f-y
● Najprv faru, potom Maru (prísl.) najprv zamestnanie, potom ženbu;
2. hovor. farnosť: Nieto takej dievky ani pod troma farami, ako je Zuza. (Tim.);
farský príd.: f. úrad, f-á záhrada; f. kostol;
farička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. (Tim.)
farský p. fara
farský príd. 1. súvisiaci s farou: farskí úrat (Martin); farská sluška (Nandraž REV) farské koňe (Torysa SAB) 2. patriaci fare: farskia zeme (Roštár ROŽ); farskí mlin (Ružindol TRN)