farizej -a m.
1. hist. príslušník starovekej žid. náb. a polit. sekty
2. pejor. pokrytec;
farizejka -y -jok ž. k 2;
farizejský príd.: f. úsmev, človek;
farizejsky prísl.;
farizejstvo -a s. pokrytectvo
farizej -ja pl. N -ji m.
farizej -ja pl. N -ji m. ⟨lat. ‹ gr. ‹ aram.⟩ 1. hist., bibl. ▶ príslušník starožidovskej nábožensko-politickej skupiny prísne dodržiavajúcej židovské náboženské predpisy: farizeji sa stavali proti rímskej okupácii Palestíny; zobrazenie apoštola Pavla ako mladého vzdelaného farizeja Saula; beda vám, farizeji a zákonníci, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi 2. pejor. ▶ falošný človek, pokrytec: ty f. farizejský nadávka falošnému človekovi; Viac mi už nekáž o čestnosti, lebo vidím, že si farizej. [P. Jaroš]; Začala mi vyčítať, že som ju oklamala a že aj ja som ako všetci ostatní prekrúcači a farizeji. [A. Chudoba] ▷ farizejka -ky -jok ž. k 2
farizej -a m. ‹l < g < aram›
1. zastar. i farizeus -ea hist., náb. v starovekej Palestíne príslušník žid. nábožensko-politickej sekty, ktorá si robila nárok na samostatný výklad Mojžišovho zákona
2. (farizejka -y ž.) pejor. pokrytec, svätuškár;
farizejský príd.: f-á strana; – f-é konanie pokrytecké;
farizejstvo -a s.
falošník neúprimný, falošný človek • pokrytec: netreba mu veriť, je to falošník, pokrytec • expr. potmehúd • pejor. farizej • expr.: potrimiskár • potuteľník • ošemetník • pren. expr. had: never tomu hadovi • úskočník • úlisník • zákerník (kto spôsobuje nečakané zlo)
farizej p. pokrytec, falošník
klamár kto klame • luhár: označiť niekoho za klamára, luhára • úskočník (kto používa úskoky) • pokrytec • falošník • pejor. farizej (falošný človek): politickí pokrytci • pejor. šarlatán: vyhlásiť niekoho za šarlatána • podvodník (kto sa dopúšťa podvodu): sobášny podvodník • hovor. cigáň: tvrdil, že to neurobil, cigáň akýsi • hovor.: švindler • švindliar • hovor. expr. podfukár • expr. šaľbiar • hovor. pejor.: šudiar • šudier • zried. zavádzač (Bodenek) • zried. zavádzateľ (Kukučín) • hovor. pejor. zried. ošmek (Urbánek) • hovor. pejor. zried. ošmekár • pren. pejor. eskamotér (obratný klamár)
pokrytec človek, ktorý sa pretvaruje, robí sa lepším, než je v skutočnosti • zried. pretvárkar • expr. pretvárač • falošník (falošný človek) • pejor. farizej: politickí farizeji • pejor.: obojživelník (bezzásadový človek) • chameleón (človek, ktorý mení svoje názory podľa okolností) • pejor.: svätuškár • svätúch • pejor. zried. svätúšik (neúprimne nábožný al. naoko mravný človek) • pejor.: pobožnostkár • augur
p. aj falošník
farizej, -a (zastar. farizeus, -ea) m.
1. hist. príslušník ortodoxnej starožidovskej náboženskej skupiny, reprezentantky záujmov majetnejších mestských vrstiev;
2. pejor. falošný človek, pokrytec, svätuškár;
farizejka, -y, -jok ž. pejor. falošná, pokrytecká žena, svätuškárka;
farizejský príd. neúprimný, pokrytecký, falošný, svätuškársky: f. úsmev, f. postoj, f. pohľad, f-á láska;
farizejsky prísl.: f. sa tváriť, usmievať, konať, vychvaľovať;
farizejstvo, -a str. pokrytectvo, svätuškárstvo
farizej m. (farizéj) pejor. falošný človek, pokrytec: Náš krčmár je veľkí farizej (Tek. Trsťany LVI); farizéj (Revúca); farizejka ž. pejor.: Ti farizejko! (Čemerné VRN)
farizej, farizeus m hebr/lat 1. príslušník ortodoxnej starožidovskej náb. sekty: Krystus rozmluwal pred farizegmi (MP 1718); o publikánowi a ffarizeussowi (BlR 18. st) 2. pokrytec; svätuškár: nechod s farizegmi (BV 1652); beda wam, farizeowe a pokritcowe (GŠ 1758); faryzeowé bezbožnj (StN 1785); -ský príd k 1: ze sekty farizegske (Le 1730); k 2: farýzegská polityka (StN 1785); -stvo [-í] s farizejské sektárstvo: Hirmogenes zreknuce se fariseustwj poslal učedlnika (KP 18. st)