fara -y fár ž.
1. farský úrad; budova farského úradu: katolícka, evanjelická f.; ísť na f-u
2. hovor. farnosť: bohatá f.;
farský príd.: f. kostol, úrad
fara fary fár ž.
fara fary fár ž. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ budova, v ktorej je farský úrad a spravidla aj byt farára: známa hlbocká f.; bývať vo fare; postaviť novú faru; Kráčala si izbami rodnej fary zatienenej mohutnými lipami. [P. Bunčák] 2. hovor. ▶ farský úrad: katolícka, evanjelická f.; ísť na faru dohodnúť termín svadby; Pobalí si svoje kufre a už 16. júna ho na brezovskej fare víta principál Mareček. [T. Winkler] 3. hovor. ▶ obvod farského úradu, farnosť: má bohatú faru ◘ parem. farár na máry, farárka von z fary; najprv faru/fara, potom Maru/Mara ľudia si majú založiť rodinu, až keď majú zaistenú existenciu ▷ farička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: je pyšný na tú svoju faričku
fara -y ž. ‹n < l < g›
1. úrad zaobstarávajúci duchovnú správu, farský úrad
2. budova tohto úradu s obydlím duchovného;
farský príd.: f. kostol; f. úrad fara 1; f. zbor
fara p. farnosť
farnosť najmenšia cirkevná správna jednotka • fara: bohatá farnosť, fara
fara, -y, fár ž.
1. dom, budova, v ktorej je farský úrad, príp. i farárov byt: katolícka, evanjelická f., byť, žiť na f-e, ísť na f-u, do f-y
● Najprv faru, potom Maru (prísl.) najprv zamestnanie, potom ženbu;
2. hovor. farnosť: Nieto takej dievky ani pod troma farami, ako je Zuza. (Tim.);
farský príd.: f. úrad, f-á záhrada; f. kostol;
farička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. (Tim.)
fara ž. 1. csl budova, v ktorej je farský úrad, príp. i farárov byt: Puojďeš so mnou na faru, tájďemo gu kňazevi (Pondelok RS); Žebi náz boli ňevolali do tej fari? (Stankovany RUŽ); Potom sa išu̯o o ohu̯áški f sobotu na faru (Hlboké SEN); Ked muj služil na fare, ta take koňe mal jak tatoše (Torysa SAB) 2. farnosť: Naša fara má velmi starého farára a jenného kaplána (Návojovce TOP)
fara ž nem 1. farský úrad: scaslywe do buduczjg fary wstupiti (ONDREJ 1643); knez vwedenj gest z kaplanie do ffary (RUŽOMBEROK 1598) je ustanovený farárom 2. jeho budova: tento zapis stal se gest na fare nasseg (SLIAČE 1612); žeby kostoly, sskoly a fary nebily (luteránom) odyate (VYHNE 1686) 3. farský obvod, farnosť: wšem rychtarom ffary a kostola hayskeho tento lyst bud dan (HANDLOVÁ 1573); poddany ffary drietomskeg (RAKOĽUBY 1575); ktery z služebnikow czirkewnich gest na wetsseg ffare (TC 1631); kluknawská fára a k nj prinaležicy osady (PW 1752); -ný príd k 1, 3: w knyhach farnych ssyrotssych (SKALICA 1590); do chrámu fárniho (SKALICA 1698 E); -ský príd k 1: kostolnie neb farskie wecy (S. ĽUPČA 1603); subst f., farný m farník: farssti, kteri k ffare dawagj (RADVAŇ 1609 E); (farárovi) role geho farný zrábagú (BPr 1787)