farár -a m.
1. duchovný, kt. spravuje farnosť: katolícky, evanjelický f.
2. hovor. kňaz vôbec;
farárka -y -rok ž.
1. žena vo funkcii ev. farára
2. hovor. žena ev. farára;
farársky príd.;
farárstvo -a s.
1. činnosť farára
2. farári (ako celok);
farárko -a mn. -ovia m. fam.
farársky -ka -ke príd.
farársky -ka -ke príd. ▶ vzťahujúci sa na farára; určený pre farára: farárske miesto, povolanie; farárska služba; plniť si farárske povinnosti; f. klobúk; farárska reverenda; Vzdelania sa Hurbanovi dostalo v rodičovskom dome, tak to bolo zvykom vo farárskych a rechtorských rodinách. [T. Winkler]
farár -a m. ‹n›
1. duchovný, ktorý spravuje farnosť: katolícky, evanjelícky f.
2. hovor. všeobecne kňaz;
farár, -a m.
1. duchovný poverený spravovaním farnosti;
2. hovor. kňaz vôbec: katolícky, evanjelický, luteránsky, kalvínsky f.;
farárka, -y, -rok ž.
1. hovor. žena evanjelického farára;
2. žena zastávajúca úrad ev. farára;
farársky príd.: f-a dcéra, f-e povolanie;
farárstvo, -a str. hodnosť farára; zamestnanie, úrad farára;
farárik, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. iron.;
farárko, a-, mn. č. -ovia m. fam.: pán f.;
farárisko, -a str. i m. zvel.;
farárička, -y, -čiek ž. expr. farárka (Tim.)
farársky, farárstvo p. farár
farálsky p. farársky
farársky príd. (farálski) 1. majúci farársky pôvod: L. fararskia ďiavšetá (Roštár ROŽ) - dcéry evanjelického farára 2. patriaci farárovi: Farálske role užíva ščúl drustvo (Lančár PIE)