farár -a m.
1. duchovný, kt. spravuje farnosť: katolícky, evanjelický f.
2. hovor. kňaz vôbec;
farárka -y -rok ž.
1. žena vo funkcii ev. farára
2. hovor. žena ev. farára;
farársky príd.;
farárstvo -a s.
1. činnosť farára
2. farári (ako celok);
farárko -a mn. -ovia m. fam.
farárka -ky -rok ž.
farárka -ky -rok ž. 1. ▶ žena vo funkcii farára (obyč. evanjelického): dostali sme novú pani farárku 2. hovor. ▶ manželka evanjelického farára
farár -ra pl. N -ri m. ⟨nem. ~ lat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ kňaz vykonávajúci duchovnú správu farnosti: katolícky, evanjelický, kalvínsky f. 2. hovor. ▶ kňaz všeobecne: dedinský f.; Nemal si ísť študovať za farára, mal si si vybrať iné povolanie. [V. Šikula] □ pán farár oslovenie kňaza ◘ fraz. [ani] farár [na kancli] dva razy nekáže už som to raz povedal, nebudem to opakovať ▷ farárik -ka pl. N -ici/-ikovia m. zdrob. iron.: dedinský prostý farárik [KŽ 1957]; farárko -ka pl. N -kovia m. hypok.: Čo môžeš očakávať od takého človiečika, ako aj ten náš pán farárko? [P. Andruška]; farárisko -ka pl. N -ká G -risk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: nazlostené f.; tučný f.; prechýlené ↗ farárka
farárka -y ž.
1. (v niektorých cirkvách) žena vykonávajúca úrad farára
2. hovor. manželka (evanjelického) farára
farár, -a m.
1. duchovný poverený spravovaním farnosti;
2. hovor. kňaz vôbec: katolícky, evanjelický, luteránsky, kalvínsky f.;
farárka, -y, -rok ž.
1. hovor. žena evanjelického farára;
2. žena zastávajúca úrad ev. farára;
farársky príd.: f-a dcéra, f-e povolanie;
farárstvo, -a str. hodnosť farára; zamestnanie, úrad farára;
farárik, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. iron.;
farárko, a-, mn. č. -ovia m. fam.: pán f.;
farárisko, -a str. i m. zvel.;
farárička, -y, -čiek ž. expr. farárka (Tim.)
farárka ž. žena evanjelického farára: Doňésla son farárce uzel maku (Bošáca TRČ)
farárka, farárová ž manželka evanjelického farára: panu fararowj a pany fararowey (H. JASENO 1600); p. ffararka banowska (TRENČÍN 1645); (biskup) farárúv, farárky pilne navštivoval (ASL 18. st)