familiárny príd. domácky, nenútený, dôverný: f-e prostredie, spôsoby;
familiárne prísl.;
familiárnosť -i ž.
familiárne 2. st. -nejšie prísl.
familiárne 2. st. -nejšie prísl. ▶ typicky pre rodinné prostredie, pre vzťah blízkych osôb; syn. priateľsky, dôverne, nenútene: f. sa rozprávať; f. niekoho osloviť; f. niekoho pozdraviť; f. niekomu stisnúť ruku; môžete mi hovoriť aj familiárnejšie: Dodo; Niektorí sa tu cítia už tak familiárne, že ak ich neoslovíme krstným menom, sú priam urazení. [Vč 1974]
familiárny príd. ‹l› domácky, nenútený, dôverný: f-e správanie; lingv. f-e slovo expresívne slovo vyjadrujúce dôverný vzťah hovoriaceho k jemu blízkym osobám (napr. môj môj manžel); f. štýl;
familiárnosť -ti ž.
domácky2 1. spôsobom typickým pre domácnosť (op. továrensky) • podomácky, pís. i po domácky: domácky, podomácky vyrobené súkno
2. spôsobom typickým pre domov • podomácky, pís. i po domácky • ako doma: cíti sa v kožuchu domácky, podomácky; cíťte sa ako doma • zastar. domášne (Vajanský) • bezprostredne • uvoľnene • familiárne (bez obmedzenia, bez napätia): správa sa bezprostredne, uvoľnene, familiárne
familiárne 1. porov. familiárny 2. p. domácky2 2
familiárny príd.
1. charakteristický pre rodinné prostredie; dôverný, nenútený: f. rozhovor, spôsob, f-a reč;
2. zastar. rodinný: On sa potom hneď oženil, kdežto ja dosiaľ nepoznám tých familiárnych radostí. (Taj.);
familiárnosť, -ti, zried. i familiarita, -y ž. dôvernosť, nenútenosť