fakľa -e -kieľ ž. tyč na svietenie opatrená na jednom konci zápalnou hmotou, pochodeň
● horieť ako f. a) silno b) byť červený (od citového vzrušenia ap.);
fakľový príd.: f. sprievod pri kt. sa nesú fakle
fakľový -vá -vé príd.
fakľový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na fakľu; používajúci fakle: f. olej, plyn; fakľové osvetlenie; f. sprievod, pochod; f. tanec
fakľový p. fakľa
fakľový príd.: f. sprievod pri ktorom sa nesú fakle;
faklička, -y, -čiek ž. zdrob.