fajčiar -a m. kto fajčí: tuhý, silný f.;
fajčiarka -y -rok ž.;
fajčiarsky príd.: f. vozeň
fajčiarsky -ka -ke príd.
fajčiarsky -ka -ke príd. 1. ▶ určený pre fajčiarov; slúžiaci fajčiarom: f. tabak; f. vozeň, salónik; f. stolík; fajčiarska prestávka; fajčiarska súprava; Vytiahol fajčiarske náčinie a rýchlo a zručne si ušúľal cigaretu. [Pd 1995] 2. ▶ vzťahujúci sa na fajčiarov; charakteristický pre fajčiarov: f. návyk; fajčiarska vášeň; účinná fajčiarska prevencia; f. kašeľ, dych
fajčiar, -a m. kto fajčí: tuhý, silný, náruživý, slabý f.;
fajčiarka, -y, -rok ž.;
fajčiarsky príd.: f. vozeň, salón, stolík, f-a súprava, f-e oddelenie, f-e náčinie;
fajčiarstvo, -a str. záľuba vo fajčení
fajčiarsky [-čár-] príd týkajúci sa fajčenia: s fagčárského remesla biwše nádobi u sebá mal (BU 1795)