fabulovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok.
fabulovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok. (čo) 1. lit. ▶ tvoriť, konštruovať fabuly: f. poviedku; náruživo, s rozkošou fabuluje; Nespreneveril sa poslaniu tvorcu umeleckého diela fabulovaného podľa historicky známych skutočností. [LT 1998] 2. ▶ myšlienkovou činnosťou vytvárať niečo (obyč. príbeh), čo nezodpovedá skutočnosti; syn. vymýšľať si: dôveryhodne fabuluje; pri pohári vína fabuloval historky; Pán Ilečko si myslel, že gazda iba fabuluje. [R. Sloboda]; Od prvej triedy ma smrteľne nudili exaktné predmety, kde nebol žiadny priestor na fantáziu, fabulovanie a domýšľanie. [P. Pišťanek]
fabulovať nedok. (~; o čom; čo) vymýšľať si, tvoriť fabuly
fabulovať p. vymýšľať
vymýšľať myšlienkovou činnosťou vytvárať (často niečo, čo nezodpovedá skutočnosti) • expr.: vyhutovať • zhutovať • hovor. špekulovať: stále vymýšľa, vyhutuje niečo; špekuluje, vymýšľa, ako zbohatnúť • expr.: básniť • fantazírovať: básni, fantazíruje, že navštívi Čínu • fabulovať (vymýšľať si obyč. príbeh) • hovor. kumštovať (šikovne vymýšľať): kumštuje, ako vec najlepšie urobiť • konštruovať (vymýšľať bez reálneho základu): konštruovať obvinenie • zmýšľať: Čo to zase zmýšľate? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to zbytočné morfondírovanie • hovor. figľovať (vymýšľať fígle, šibalstvá): chlapci zasa čosi figľujú
fabulovať, -uje, ujú nedok. vymýšľať, tvoriť rozprávkové deje, fabuly, bájiť: Fabulovanie Anonyma maďarská história už zavrhla. (Škult.)
fabulovať ndk hovoriť fabuly, bájiť: ten nefabuloval, pravdu povídal (PCh 1661); (ľudia) fabulugu z weselosti (GV 1755); poétowe fabulugu o pekle mnoho (GŠ 1758)