fabrika -y -rík ž. hovor. továreň;
fabrický príd.: f. robotník; f-é výrobky;
fabricky prísl.;
fabrička -y -čiek ž. zdrob.
fabrika -ky -rík ž.
fabrika -ky -rík ž. ⟨lat.⟩ hovor. ▶ väčší priemyselný podnik, továreň: odevná, obuvnícka, nábytkárska, zbrojárska f.; f. na spracovanie dreva; produkcia fabriky; pracovať vo fabrike; zmodernizovať, sprivatizovať, zavrieť fabriku; Dvadsiate storočie vyhnalo ľudí z polí a fabrík a presunulo ich do obchodov a služieb. [InZ 2001] ▷ fabrička -ky -čiek ž. zdrob.
fabrika -y ž. ‹n, f < l› továreň;
fabrický príd.: f. výrobok zhotovený vo veľkom, továrenský; f-á výroba (op. ručná);
fabricky prísl.
fabrika p. továreň
továreň väčší priemyselný podnik • hovor. fabrika: chemická továreň, fabrika; továreň, fabrika na spracovanie dreva
fabrika, -y, -rík ž. hovor. továreň: pracovať vo f-e;
fabrický príd.:
1. prislúchajúci továrni; pracujúci v továrni: f. stroj, f. komín, f-á budova; f. robotník;
2. po továrensky, sériove vyrábaný al. vyrobený: f-á výroba, f-é výrobky;
fabricky prísl.: f. vyrobený;
fabrička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
fabrika ž. csl továreň: Bľachoví riad ňebou̯, ľen keť postala tá bľachová fabrika (Detva ZVO); Terás chibaj tomu dobre, ša vo fabrike robí (Roštár ROŽ); A moja žena patrónovej fabriki virobila viec (Dúbravka BRA); Od náz robí mnoho luďí vo fabrike (Návojovce TOP); U fabrikoj vecej zarobi (Čemerné VRN)
fabrika ž lat/nem 1. manufaktúra; aj budova: mohli li si zarobit we fabrikoch (KVAČANY 1772); do fabriki, to gest do domu k hedbawnemu djlu wistaweneho (SN 1772); pečet wlnoweg fabriky (PONIKY 1785); muka czukrowa pre privilegatnu kraginsku fabriku (S. VES 1786) 2. pracovná úloha, povinnosť: lehender wzal na seba rozlične fabriky (Kur 18. st); fabrický, -ový príd k 1: o této fabrykowé biline (HRK 1773) spracúvané vo fabrike; we fabriczkem staweny (ŠAŠTÍN 1791)