fízel -zla m. hovor. pejor. príslušník tajnej polície; špehúň, sliedič
fízel fízla pl. N fízli m.
fízel fízla pl. N fízli m. ⟨nem.⟩ hovor. pejor. 1. ▶ príslušník tajnej polície: robiť fízla; Ľudia nám, tajným, trochu dôverne vraveli fízli. [J. Váh]; Keď v Prahe rodina nasadla do lietadla, letušky plakali. Fízli si to všimli. [SRo 1993] 2. ▶ kto niekoho potajomky sleduje, po niečom pátra a o zisteniach niekoho informuje, udavač; syn. špehúň, špiceľ: gestapácky f.; pokladať niekoho za fízla; Nemysli si, že platím fízlov, aby dávali bacha na naše zlatíčko. [J. Johanides]
fízel -la m. ‹n› hovor. pejor. príslušník polície, obyč. tajnej; špehúň, sliedič
detektív civilný vyšetrovateľ kriminálnych prípadov • policajt (tajný) • hovor. tajný • hovor. pejor. fízel
fízel p. detektív, policajt
policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajt • strážnik (uniformovaný policajt) • agent • hovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. poliš • hovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečák • esenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiar • pohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)
fízel m. (fízl) hrnč. jednoduchý nástroj používaný pri výrobe džbánov: fízel (Modra); fízl (Skalica)