fáza -y ž. ‹g›
1. časový úsek, stupeň priebehu, obdobie, etapa: dejinná f.; f. výrobného procesu; f. hospodárskeho cyklu; počiatočná f. choroby; vstupovať do poslednej f-y; geol. f. vrásnenia; biol. embryonálna, postnatálna f.; fyz. stav pohybu v danom čase; eltech. okamžitý stav smeru a veľkosti signálu (striedavého prúdu); astron. f. mesiaca, planéty okamžitý stav ich osvetlenia, ako ho možno pozorovať zo Zeme
2. fyz., chem. rovnorodá, fyzikálne al. chemicky odlišná a oddeliteľná časť nerovnorodej sústavy (zmesi): f. kovových sústav;
fázový príd.: fyz. f-á rýchlosť ktorou sa šíri určitá fáza vlny (napr. maximum); eltech. f. prúd jeden z vodičov niekoľkofázového rozvodu; f-á modulácia pri ktorej sa mení fáza vysielaného nosného signálu; lingv. f-é sloveso vyjadrujúce určitú fázu v priebehu deja pomenovaného plnovýznamovým slovesom (napr. začať + infinitív); – fyz. chem. f. prechod; f-á analýza metóda zisťujúca zastúpenie jednotlivých fáz v heterogénnych zmesiach; f. diagram znázorňujúci oblasti existencie jednotlivých fáz v závislosti od hodnôt stavových veličín (teploty, tlaku);
fázovo prísl.: eltech. f. posunutý prúd, posunuté napätie;
fázovosť -i ž. odb. stav príznačný pre priebeh deja vo fázach 1; lingv. schopnosť slovies vyjadriť začiatok al. koniec deja al. jeho obmedzenie na určitý čas