exulant -a m. vyhnanec z vlasti;
exulantka -y -tiek ž.;
exulantský príd.: e-á tvorba
exulant -ta pl. N -ti I -tmi m.
exulant -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨lat.⟩ ▶ kto je v exile, nútenom pobyte v cudzine (pre náboženské al. politické presvedčenie), vyhnanec: žiť v cudzine ako e.; stihol ich osud exulantov; stretnutie exulantov; Rozhodol sa pre trpký údel exulanta. [Ľ. Zúbek]; Neodchádzal som ako emigrant. Odchádzal som ako exulant - z protestu. [LT 1991]; hist. (pobielohorskí) exulanti protestanti, ktorí museli opustiť Čechy v 17. - 18. stor. ▷ exulantka -ky -tiek ž.
exulant -a m. (exulantka -y ž.) kto je v exile, vyhnanec, vypovedanec (pre náboženské al. politické presvedčenie);
exulantský príd.: e-á literatúra;
exulantstvo -a s.
exulant p. vyhnanec1
vyhnanec1 kto bol prinútený niečo opustiť, obyč. vlasť: žiť v cudzine ako vyhnanec • exulant: povojnoví exulanti • kniž. vyhostenec (Alexy) • zried.: vypovedanec (Vansová) • vypudenec (Hviezdoslav)
exulant, -a m. kto bol vypovedaný z vlasti pre politické al. náboženské presvedčenie, vyhnanec;
exulantka, -y, -tiek ž.;
exulantský príd.: e-á pieseň
exulant m lat kto bol vypovedaný z vlasti, vyhnanec: natrafily na gedneho exulanta (BABINÁ 1675); x. pren exulant s kralowstwj nebeskeho (SP 1696) človek vyhnaný z raja